fbpx
Košický región: Baníctvo

Ráno vstal, rozlúčil sa s rodinou a vyrazil do práce. Zo skladu výbušnín vzal dynamit a rozbušky, ktoré dal do drevenej truhlice a šiel k výťahu. Nasadil si helmu, respirátor a spolu s kolegami sa spustil do bane. Výťah, v ktorom šli, bol uzavretý len kovovými mrežami a neustále museli sledovať, či sa nejaký kameň neuvoľnil, alebo či im jeden práve nepadá na hlavu. V bani bolo vtedy deväť úrovní (tzv. obzorov), vzdialených od seba približne 50 metrov. Na každej niektorí z nich vystúpili a pešo prešli k svojmu pracovisku, kde fárali. Vagóny naplnené vyťaženou rudou potom vychádzali hore, prázdne sa posielali dole. Aj keď sa snažili dodržiavať bezpečnosť, podľa slov bývalého baníka Magnezitových závodov v Ľubietovej Štefana Szögediho (73) sa približne každé štyri roky stala jedna smrteľná nehoda.

„Stavali sme sa k tomu tak, že sme si ich uctili minútou ticha a práca šla ďalej,“ povedal a dodal, že práca baníka nie je náročná len fyzicky, ale aj psychicky.

Technické múzeum v Košiciach približuje skutočné banské prostredie s originálnou štôlňou

NETRADIČNÉ MIESTA TRADIČNEJ SLOVENSKEJ KULTÚRY

Košický región je známy svojím nerastným bohatstvom, či už v okolí Gelnice, Spišskej Novej Vsi, Rožňavy alebo Košíc. Bežnému návštevníkovi sa len tak nepodarí spustiť sa do bane, avšak ako kompenzácia sú vhodné hneď dve múzeá.

Slovenské technické múzeum v Košiciach disponuje unikátnymi banskými interiérmi vo svojom podzemí v centre Košíc, ktoré reflektujú skutočné banské prostredie. Expozícia pozostáva z množstva baníckych nástrojov, rôznych druhov svietidiel či baníckych strojov. Návštevníci sa môžu oboznámiť s činnosťou a funkciou strojov, napríklad vŕtacieho stroja, alebo s dopravnou technikou baníctva, ktoré navodzujú skutočnú atmosféru v bani spolu so vzorkami nerastov, ktoré sú uložené priamo do stien interiéru. Prejsť sa môžu aj originálnou štôlňou, ktorá je zabezpečená drevenou výstužou, či pozrieť sa na pracovisko baníka – porub.

Expozícia baníctva a hutníctva Gemera v Baníckom múzeu v Rožňave vás privíta veľkoplošnou fotografiou z roku 1905, zobrazujúcou osadenstvo bane Sadlovsky. Vzorky minerálov, baníckych pracovných nástrojov, dopravných či nakladacích prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky si je možné prezrieť v historickej budove z roku 1905. Raritou v tomto múzeu sú banské mapy z konca 18. a začiatku 19. storočia, najbohatšia zbierka banskej vŕtacej techniky a banských meracích prístrojov a originál poľnej šachtovej pece z 11. – 12. storočia z Gemerského Sadu, ktorý je jediným exponátom takéhoto druhu v slovenských múzeách.

Umiestnenie tu našla aj jediná technická kópia tabuľovej maľby, známej pod názvom Svätá Anna Samotretia alebo tiež Metercia. Maľba z roku 1513 je unikátnou najmä pre spojenie náboženského a baníckeho motívu. Jej originál je umiestnený v biskupskej Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Okrem Svätej Trojice a sv. Anny Samotretej zobrazuje v pozadí prácu vtedajších baníkov. V areáli múzea je vybudované aj zážitkové centrum, a to funkčná horizontálna banská koľajová doprava, ktorú si môžu návštevníci vyskúšať.

Nadväzujúca expozícia je umiestnená v pivničných priestoroch, kde sa návštevníci môžu prejsť po miestach zobrazujúcich banské pracoviská. Podľa historičky baníctva a hutníctva Gabriely Kolesárovej študenti prvého ročníka Baníckeho učilišťa v Rožňave, ktorí pre nízky vek ešte nemohli absolvovať praktickú prípravu v bani, ju vykonávali práve v týchto priestoroch.

Maketa banskej veže v baníckom múzeu v Rožňave

PO STOPÁCH BANÍKOV

Banské chodníky – to nie je len obyčajná prechádzka, pri ktorej si turista užíva čaro prírody. Počas banskej turistiky môže objavovať miesta, kde v minulosti pracovali baníci, kde sa kedysi ťažili rudy, ryžovalo zlato, či bane a štôlne, ktoré verejnosti neboli roky sprístupnené. Každá náučná trasa je špecifická, či už svojou raritnou ťažbou, náročnosťou, alebo legendami, viažucimi sa k banským lokalitám.

Jedným z miest, kde sú stopy po baníctve zreteľné, je obec Čučma, vzdialená len pár kilometrov od Rožňavy. Obyvatelia tu kedysi síce mohli rudu vyhľadávať, spracovávať a ťažiť, ale až do polovice 16. storočia ňou nemohli disponovať a voľne ju odpredávať. Najstaršia časť obce sa nachádza na kopci. Obyvatelia ju osídľovali pre obavy z povodní a tiež pre veľký počet rudných ložísk. Je tu zvonica, ktorá pôvodne slúžila ako „klopačka“. Jej zvuk sa spomína aj vo veršoch známej baníckej piesne: „Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú…“. Klopaním sa oznamoval najmä začiatok a koniec pracovného času baníkov, poplach, požiar či slávnostné udalosti.

„Skoro každá rodina tu mala v minulosti vlastnú štôlňu,“ povedal starosta Alexander Szőllős. Pri čistení cestnej komunikácie náhodne objavili jednu z nich, štôlňu „Kresanica“ s dĺžkou 240 metrov. Jej názov vyplýva z toho, že toto banské dielo bolo razené ručne, pomocou kladiva a želiezka, čo sa v banskej terminológii nazýva „kresanica“. Pre výtoky banskej vody nie je zatiaľ pre verejnosť prístupná. To by sa však podľa slov starostu malo v dohľadnom čase zmeniť. Obohatil by sa tak obecný náučný chodník železnej cesty, ktorý ponúka expedíciu po stopách miestneho baníctva.

Pri vstupe do obce je umiestnená hneď prvá informačná tabuľa, pri ktorej je autentický banský vozík. Tu sa návštevník dozvie, že dôležité postavenie v tejto lokalite mala ťažba antimónovej rudy, ktorá bola podľa archívnych údajov započatá ako prvá na Slovensku už v 16. storočí. Spracovaním rudy sa získavali antimón, zlato a striebro. Významné sú aj ložiská mangánovej a v menšej miere medenej rudy. Ťažba sa v okolí Čučmy zastavila až v roku 1952. Ďalšie informačné tabule prinášajú podrobnosti týkajúce sa najmä histórie získavania rúd, ich spracovania a upravovania. Sú rozmiestnené v rámci obce a návštevníka zavedú až do Majerskej doliny pod horský hrebeň nazývaný Rozgang, kde tiež žili baníci. Dodnes sa tu nachádzajú viditeľné zvyšky „majera“. V blízkosti sa ťažila antimónová ruda a v rieke sa ryžovaním hľadalo zlato.

Čučma však nie je jediným zaujímavým miestom pre hľadanie baníckych stôp. Fanúšikovia baníctva a zároveň pešej turistiky alebo bicyklovania môžu využiť tri trasy Náučného banského chodníka Spišská Nová VesNovoveská Huta alebo Náučný chodník Turecká. Pre nenáročných je vhodný jeden kilometer dlhý Náučný chodník banskej slávy v Mlynkoch s možnosťou napojenia sa na iné turistické chodníky či Náučný chodník histórie baníctva v Hnilčíku, ktorý približuje technické pamiatky banskej činnosti.