Výsledky vyhľadávania pre “netradičné múzeá”

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré vás zavedie na miesta, kde história ožíva v úplne nových podobách! V Košickom kraji na vás čakajú netradičné múzeá, ktoré sú oknami do minulosti – a každé z nich ponúka jedinečný pohľad na našu kultúru a techniku. Zablúďte do Múzea mobilov v Dobšinej, kde uvidíte, ako sa zo starých klapkových telefónov stali naše dnešné mobilné zázraky. Preleťte sa Múzeom letectva v Košiciach, kde sa dotknete oblakov, a spoznajte príbehy, ktoré skrýva Múzeum obetí komunizmu. Nakoniec sa nechajte zaviať do malebnej obce Kojšov na kraji sveta, ktorá ukrýva unikátnu Galériu Juraja Jakubiska, kde sa svet filmu stretáva s čarovným umením. Múzeum mobilov ponúka nevšedný zážitok. FOTO: Múzeum Mobilov Dobšiná Múzeum mobilov v Dobšinej Ak vás zaujíma, ako sa vyvíjala komunikácia, Múzeum mobilov v Dobšinej vás vtiahne do fascinujúcej minulosti telekomunikácií. Od prvých jednoduchých telefónov až po moderné mobilné zariadenia, expozícia ponúka jedinečný pohľad na evolúciu technológie, ktorá zmenila spôsob, akým sa ľudia spájajú. V tejto zbierke nájdete telefóny z rôznych období a krajín, pričom každý exponát rozpráva príbeh o vývoji a spoločenskom vplyve tejto vynálezu. Múzeum letectva Košice V Košiciach nájdete skvost letectva – Múzeum letectva, ktoré je zasvätené histórii lietania a leteckej techniky. Expozícia ponúka vzácne letecké stroje, ktoré sa používali počas prvej i druhej svetovej vojny, ako aj v období studenej vojny. Súčasťou zbierky sú napríklad aj Mirage III RS , francúzska stíhačka Mirage IIIE, Lockheed F-104S Startfighter z Talianska aj Bell UH-1 Iroquois z USA. Návštevníci môžu obdivovať nielen historické lietadlá, ale aj modely a doplnky, ktoré sú späté s významnými okamihmi leteckej histórie. Je to ideálne miesto pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o techniku a letectvo. V expozícii sa nachádza viac ako 30 historických strojov a prístrojov, vrátane leteckých motorov a navigačných prístrojov. Zaujímavou časťou sú originálne lietadlá, ako MIG-15, MIG-21, SU-22, SU-15 TM (darovaný ukrajinským prezidentom), či poľnohospodársky Z-37 A "Čmeliak". Súčasťou zbierky je aj 24 historických leteckých motorov a približne 50 modelov a makiet lietadiel. Expozícia ponúka jedinečný pohľad na vývoj letectva od roku 1915 až po súčasnosť. FOTO: Múzeum obetí komunizmu Múzeum obetí komunizmu v Košiciach Múzeum obetí komunizmu v Košiciach ponúka silný a emotívny pohľad na život ľudí, ktorí prežili perzekúcie a utrpenie počas komunistického režimu. Expozícia zobrazuje príbehy väznených a mučených jednotlivcov, ktorí boli prenasledovaní za svoje politické presvedčenie. Prostredníctvom osobných príbehov a interaktívnych výstav sa návštevníci môžu ponoriť do histórie, ktorá bola dlhé roky tabu. Múzeum sa snaží uchovať tieto príbehy pre budúce generácie a pripomenúť, aké dôležité je brániť slobodu a spravodlivosť. FOTO: Múzeum obetí komunizmu Múzeum ponúka komentované prehliadky, ktoré sa zameriavajú na príbehy ľudí, ktorí zažili perzekúcie v tomto období. Návštevníci sa môžu oboznámiť s Mapou obetí komunizmu a knižnicou samizdatu, ktorá ukazuje spôsoby, akými sa informácie šírili počas cenzúry. V Košiciach, v budove bývalej krajskej väznice ŠtB, sa nachádza expozícia venovaná nezákonným praktikám, ktoré sa vykonávali na politických väzňoch. Prezentuje aj 3D model väznice a zachovanú celu samotku. Putovná výstava "Samizdat v boji za slobodu" sa venuje samizdatovej literatúre, ktorá bola kľúčovým nástrojom odporu proti režimu. Výstava o diele Jána Chryzostoma Korca zase predstavuje jeho najrozsiahlejšiu samizdatovú prácu, ktorá sa stala symbolom odporu. Galéria Juraja Jakubiska v Kojšove V Kojšove sa nachádza Galéria Juraja Jakubiska, ktorá je venovaná slávnemu slovenskému režisérovi. Je to miesto, kde sa umenie a film stretávajú v jednej expozícii. Jakubiskove filmy, ktoré sú často považované za ikonické diela slovenskej kinematografie, tu ožívajú prostredníctvom obrazov, filmových rekvizít a artefaktov. Galéria nie je len miestom, kde sa môžete oboznámiť s tvorbou tohto veľkého umelca, ale aj inšpirujúcim zážitkom pre každého, kto má záujem o film a vizuálne umenie. Košický kraj je tak domovom miest, kde história, technológia a kultúra ožívajú v netradičných múzeách, ktoré ponúkajú jedinečné pohľady na rôzne aspekty našej minulosti. Ak máte chuť objavovať netradičné miesta a dozvedieť sa niečo nové, tieto múzeá sú ideálnym miestom na vašu ďalšiu návštevu.

Vydajte sa s nami krížom krážom po Košickom kraji a spoznajte cesty, ktoré tvorili minulosť nášho kraja. Múzeum vín v Moldave nad Bodvou upriami vašu pozornosť na vínne bohatstvo Abova. V múzeu gitár spoznáte históriu tohto obľúbeného nástroja, ako aj jeho nadväznosť na Košický kraj. V múzeu Kasigarda vám priblížime cesty zo Zemplína do Severnej Ameriky, ktoré podstupovali naši predkovia. Nakoniec sa zastavíme v Soľnom dome vo Veľkých Trakanoch kde sa bližšie pozriete na tajuplné cesty soli. Múzeum vín v Moldave nad Bodvou. Múzeum vín Máté Laczkó Szepsiho v Moldave nad Bodvou je jedinečným miestom, ktoré oslavuje dlhoročnú tradíciu vinárstva v tomto regióne. Múzeum, pomenované po významnom vinárovi Máté Laczkó Szepsim, je skvostným dokladom histórie vinárskej kultúry, ktorá v oblasti Zemplína a Moldavy nad Bodvou zohráva dôležitú úlohu. Múzeum ponúka bohatú expozíciu, ktorá návštevníkom priblíži nielen históriu samotného vinárstva, ale aj vývoj jednotlivých technológií výroby vína. Je zasadené do historickej budovy a zobrazuje vývoj tradičných aj moderných metód výroby vína, vrátane starých nástrojov, sudov a fliaš, ktoré používali naši predkovia.Okolo roku 1631 moldavský rodák Máté Laczkó Szepsi pripravil pre kňažnú Zuzanu Lórántffyovú prvý tokajský samotok. Táto krátka historická exkurzia dokazuje, že Moldava má bohatú obchodnú tradíciu. Svedčia o tom mnohé pivnice nachádzajúce sa pod historickým centrom mesta.   Okrem stálych expozícií sú tu organizované aj rôzne podujatia, ako ochutnávky vína, ktoré umožňujú návštevníkom vychutnať si vína z miestnych viníc a dozvedieť sa viac o rôznych odrodách hrozna, ktoré sú typické pre túto oblasť. Kasigrada - Múzeum vysťahovalectva zo Slovenska do Severnej Ameriky Múzeum vystahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky – Kasigarda, ktoré sa nachádza v obci Pavlovce nad Uhom v okrese Trebišov, je unikátnym miestom, ktoré sa venuje významnému fenoménu slovenských emigrantov. Múzeum, ktoré bolo otvorené v roku 2008, mapuje príbeh masového vysťahovalectva Slovákov do Spojených štátov a Kanady, predovšetkým v období 19. a začiatku 20. storočia. Názov Múzea – Kasigarda je slovenskou skomoleninou anglického Castle Garden, hlavnej brány imigračného úradu v New Yorku, ktorou musel prejsť každý imigrant. „Kasigarda“ presne odzrkadľuje fenomén vysťahovalectva. Negramotnosť, neznalosť jazyka, útrapy, stresy, sklamania, ale hlavne nádej, ktorou pre mnohých našich predkov práve Kasigarda predstavovala. Expozícia múzea obsahuje bohatý súbor historických artefaktov, dokumentov a osobných predmetov, ktoré priblížia návštevníkom život a skúsenosti slovenských emigrantov. Medzi vystavenými predmetmi sú dobové fotografie, kufre, odevy, nástroje a rôzne dokumenty, ktoré svedčia o ich každodennom živote pred odchodom a po príchode do Nového sveta. Múzeum sa tiež zameriava na príbehy rodín, ktoré opustili Slovensko v nádeji na lepší život a na ich prispôsobenie sa novým podmienkam v zahraničí.         Vystavované materiály sú doplnené o interaktívne prvky, ktoré návštevníkom umožňujú hlbšie sa ponoriť do histórie a pochopiť okolnosti, ktoré viedli k masovému odchodu Slovákov do Ameriky. Múzeum sa zároveň venuje aj výskumu a dokumentovaniu rodinných príbehov, čím pomáha zachovať dedičstvo týchto ľudí pre budúce generácie. Múzeum Kasigarda bolo v roku 2024 doplnené o Záhradu slovensko - amerického kultúrneho dedičstva, v ktorej sa nachádza malé observatórium s teleskopom, stodola s opraveným malým traktorom, ktorý symbolizuje začiatky tohto múzea. Navštívte toto čarovné múzeum a spoznajte jeho celý príbeh. Gitarové múzeum v Sobranciach. Gitarové múzeum v Sobranciach je unikátnym a fascinujúcim miestom, ktoré zachytáva bohatú históriu tohto hudobného nástroja. Nachádza sa v malebnom meste Sobrance, v regióne Zemplín a ponúka návštevníkom pohľad na vývoj gitary ako nástroja, ako aj na jej význam v hudobnej kultúre. Prvé múzeum v Sobranciach na Východnom Slovensku otvoril v roku 1996 Janči Ferko, ktorého prezývali aj „gitarový kráľ“. Na počesť jeho pamiatky syn Imrich v priebehu rokov múzeum zrekonštruoval, rozšíril a zdvojnásobil počet výstavných predmetov. To dnes robí z múzea najväčšiu zbierku týchto nástrojov nielen na Slovensku, ale aj jednu z najväčších v strednej Európe. Expozícia múzea zahŕňa širokú zbierku gitár z rôznych historických období, ako aj unikátne exempláre, ktoré pochádzajú z rôznych kútov sveta. Medzi vystavenými nástrojmi sú nielen klasické a elektrické gitary, ale aj akustické nástroje, ktoré ilustrujú rôzne techniky ich výroby a používania v hudbe. Zbierka sa neustále rozrastá, a tak návštevníci môžu objavovať stále nové artefakty, ktoré sú svedkami vývoja tohto hudobného nástroja.   Múzeum je nielen miestom na obdivovanie zbierok, ale aj aktívnym centrom pre hudobné vzdelávanie. Organizujú sa tu rôzne koncerty, workshopy a výstavy, ktoré umožňujú návštevníkom zažiť gitarovú hudbu naživo a dozvedieť sa viac o technikách hry na tento nástroj. Gitarové múzeum v Sobranciach je ideálnym miestom pre každého, kto má rád hudbu, najmä gitary a chce spoznať jej históriu a kultúrny význam. Je to skvostná destinácia, ktorá určite obohatí každého návštevníka, či už je začiatočníkom alebo skúseným gitaristom.   Soľný dom vo Veľkých Trakanoch. Soľný dom vo Veľkých Trakanoch je historickým a kultúrnym skvostom tejto obce, ale aj oblasti Medzibodrožie. Budova niekdajšieho soľného úradu sa na tomto mieste zachovala dodnes. Ide o neskorobarokovú pamiatku z 18. storočia, ktorá v rokoch 2004 - 2005 prešla komplexnou rekonštrukciou. V súčasnosti je sprístupnená širokej návštevníckej verejnosti. Tento zaujímavý objekt má hlboké korene v histórii ťažby a spracovania soli, ktorá bola pre región veľmi dôležitá už od stredoveku. Soľný dom sa stal významným centrom obchodovania so soľou, ktorá bola v tej dobe považovaná za veľmi cenný a nevyhnutný tovar. Dôležitým faktom je, že soľný dom bol postavený na mieste, kde sa nachádzali pramene slanej vody, čo umožnilo jednoduchšie spracovanie soli. Tento objekt mal nielen funkciu obchodného centra, ale bol aj miesto, kde sa soliarom poskytovali rôzne služby spojené s ich každodennou prácou. Dnes je Soľný dom v rekonštrukcii a slúži ako múzeum, ktoré návštevníkom približuje históriu soli a jej význam v živote ľudí v minulosti. Výstava v múzeu obsahuje artefakty a dokumenty, ktoré ukazujú, ako sa soľ ťažila, spracovávala a obchodovala, ale aj to, akú úlohu zohrala v každodennom živote obyvateľov regiónu. Soľný dom vo Veľkých Trakanoch je tak nielen historickým, ale aj turistickým lákadlom, ktoré stojí za návštevu. Je to ideálne miesto pre tých, ktorí sa zaujímajú o históriu, tradície a kultúru východného Slovenska. Návšteva múzea je možná po osobnej rezervácii a dohode termínu.

Obujte si správnu obuv a poďte na prechádzku storočiami. Múzeum obuvi v Kluknave upriami vaše kroky do minulosti. Vo Vodnom mlyne v Kováčovej si odnesiete znalosti, ako sa kedysi vyrábal chlieb. V múzeu veteránov v Michalovciach nahliadnete pod kapotu štvorkolesovým legendám. Nakoniec vášho výletu po netradičných múzeách zavítate do dobrodružného 17. storočia v kaštieli v Borši. Múzeum obuvi v Kluknave. Aké kilometre a diaľky zaznamenali v sebe životy muzeálnych topánok? Kam odkráčali? Čím prešli? Jediné Múzeum obuvi na Slovensku siahlo na stopy krokov pravekej obuvníckej minulosti a prezentuje stopy zaznamenané v topánkach histórie až po súčasnosť. Múzeum vystavuje repliky topánok z doby kamennej i bronzovej. Nájdete tu aj sieň osobností s portrétmi a topánkami známych športovcov, hercov, spevákov a vedcov. Pravdepodobne ten najstarší nález obuvi, na ktorý archeológovia naďabili v jaskyni Forest Cave v Oregone, starej 10.500 rokov, dnes môžete vidieť práve v Kluknave. Nájdete tu vystavené aj kovové sabatony, ktoré tvorili súčasť rytierskeho brnenia. Nechýbajú ani typické ľudové topánky, ako slovenské krpce, holandské dreváky či laponské topánky zo sobej kože. Netradičné múzeum sa nachádza v pamiatkovo chránenej budove z prelomu 18. a 19. storočia, v ktorej bývali správcovia majetku Csákyovcov z tunajšieho kaštieľa. Po vzniku Československa sa v objekte nachádzala obuvnícka dielňa. Obuvníctvo bolo s Kluknavou spojené do 90. rokov, keď sa ešte v miestnej pridruženej výrobe šili vršky topánok pre obuvnícke závody v Zlíne. Súčasťou zbierok je aj Kluknavská chyža, ktorá približuje izbu a dielňu obuvníka s dobovými nástrojmi, topánkami a figurínami v historických ľudových odevoch. Vodný mlyn v Kováčovej Kolesá - veľké, ale aj malé kolieska ovládli technológie a aj preto dnes privilégium stať sa aspoň na chvíľu mlynárom „železného grófa“ čaká práve na vás. Doprajte si zaujímavú prehliadku vodného mlyna, ktorý pôvodne patril rodine Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Na tomto mieste spoznáte tradíciu mlynárstva na Gemeri a fungovanie ekologickej vodnej energie, ktorú využívali naši predkovia. Budova má 4 poschodia s pôvodným strojným zariadením, mlynské koleso a jeho privádzací drevený žľab k mlynu. Počas prehliadky sa dozviete, ako sa niekedy vyrábala múka a vypočujete si príbeh mlynára a jeho rodiny, ktorí tu naposledy žili a pracovali. Súčasťou prehliadky je expozícia úžitkových predmetov a predmetov ľudovej tvorby, ako sú napríklad hrnčiarske, keramické, prútené výrobky či výšivky pochádzajúce z tejto oblasti Gemera a do svojho informačného systému o živote v minulosti tak získate o koliesko viac. Netradičné múzeá na Zemplíne Múzeum veteránov Ak vám jedno koliesko naviac nestačí, presadnite do štvorkolesových veteránov v srdci Zemplína, v Michalovciach. Čaká vás tu múzeum, ktoré svojím veteránskym charakterom vo svojom okolí nemá konkurenciu, o silnú turistickú atrakciu v podobe prezentovania historických automobilov a motocyklov, v ktorom je ohromujúcim zážitkom vidieť nádherne zrenovované veterány. Netradičné múzeum neďaleko maďarských hraníc ponúka dotyk s dobou, v ktorej tieto tátoše zažívali svoju slávu. Slúži nielen na predstavenie technickej histórie v regióne a kraji, ale návštevníkom poskytuje aj množstvo atraktívnych aktivít. Napríklad možnosť modelárov a nadšencov veteránov stretávať sa, zdieľať svoje záujmy a ukázať svoje umenie verejnosti. Okrem toho sú tu aj exteriérové priestory, vrátane prístrešku. Využívajú sa aj na realizáciu rôznych podujatí a eventov, vrátane Zemplín Veterán Rallye. Kaštieľ v Borši Nastal čas docestovať na miesto, kde minulosť stále plynie. Na mape trasy sa priam skvie obec Borša a perla jej renesančnej architektúry. Kaštieľ Františka II. Rákócziho, ktorý ponúka to, čo iné múzeá nemajú. Medzi najvzácnejšie historické poznatky patrí fakt, že 27. 3. 1676 v tomto kaštieli uvidel svetlo sveta budúci vodca posledného protihabsburského povstania, po ktorom je kaštieľ pomenovaný. Sú tu dobovo zariadené pamätné izby, ktoré akoby boli vystrihnuté z dávnej doby. Tunajšie expozície približujú jeho život a pôsobenie, históriu rodu Rákocziovcov a tiež dejiny samotného kaštieľa. Pre kaštieľ bolo typické množstvo renesančne zdobených okien. Tieto okná ako aj dvere sú dodnes zachované. Tak nahliadnite cez ne! Vkročte dverami, ktorými tak významne vykročil Rákoczi do našich dejín a dostaňte sa priamo do prvého dejstva - doby narodenia kniežaťa. Druhé dejstvo sa odohráva niekoľko mesiacov po jeho narodení a zavedie vás k sťahovaniu sa Heleny Zrínskej a malého Rákócziho. V treťom dejstve sa stanete účastníkmi obkľúčenia hradu a bojov o neho. To bude zážitok! V štvrtom dejstve sa Rákóczi vracia do kaštieľa už ako dospelý, kde ho privítate sviatočným výstrelom a veľkým pohostením. Kaštieľ ponúka interaktívne expozície, premietanie na plátne s 360 stupňovou panorámou, virtuálnu realitu aj únikovú izbu. Všetko vás vtiahne do deja a zažijete jedno dobrodružné putovanie dejinami.

Túžite po výlete, na ktorom sa nebudete potkýnať o davy turistov, čakať v rade na preplnené atrakcie a kupovať predražené vstupenky, ale skôr si budete na každom kroku hovoriť "WOW, toto tu naozaj je?". Objavovanie krásnych, dobrodružných a inšpiratívnych miest a zážitkov môže byť dostupné nečakane blízko.Ponúkame vám tipy na unikátne ľudské výtvory, netradičné umenia a miesta v prírode, pri ktorých sa všetky vaše slová budú dať zhrnúť do výstižného a mladými ľuďmi obľúbeného slova: „WOW“ Ľudské výtvory a netradičné umenie Vyhliadková veža Green Point Nad obcou Kluknava, na vrchole kopca s názvom Kremenec, sa týči 35 m vysoká, prekvapivá a jedinečná vyhliadka. V čom je tak unikátna oproti iným? V prvom rade tým, že disponuje na Slovensku výnimočnou, vlastnou energetickou samostatnosťou.  Na jej vrchole sú umiestnené veterné turbíny a fotovoltaické články, vďaka ktorým je jej prevádzka  celodenná a celoročná. Môžete si v nej bezplatne nabiť svoj mobil alebo elektrobicykel alebo si proste vychutnávať večerné dobrodružstvo. Veža je totiž osvetlená súmrakovým spínačom aj v noci... jednoducho jedna "WOW" veža! Naplánujte si svoj výlet na vyhliadkovú vežu Gren Point peši alebo na bicykli, s deťmi či bez alebo ako romantický večerný výlet. Stojí to za to. Viac informácií o vyhliadkovej veži Green Point nájdete >>TU Kométa v Zádielskej tiesňave Ak si myslíte, že nerozumiete modernému umeniu, nechajte sa viesť nami. Na okraji prírodnej rezervácie, na začiatku Zádielskej tiesňavy pri parkovisku, vás prekvapí umelecká inštalácia, ktorá svojím tvarom a postavením pripomína letiacu kométu na oblohe. Popustite uzdu svojej fantázii a kým naskenujete QR kód s audio popisom tohto zaujímavého landartového diela, prezrite si z akých netradičných materiálov je vyrobené - "Čože? Miešačka a staré vianočné stromčeky? WOW" Necháme vás objavovať a neprezradíme viac ako to, že výsledok tohto kvalitného umenia nepochybne zaujme svojou hĺbkou a symbolikou a zo súvisiacich videí na mieste sa dozviete, ako a prečo dielo vzniklo. Viac tipov na netradičné umenie v prírode nájdete >>TU Technické "netradičné" pamiatky Serényiho cisterna Na plešiveckej pastvine sa na začiatku 20. storočia objavila kruhová stavba, ktorá budí dojem zásahu mimozemskej civilizácie. Zvláštny útvar vsadený do zeme, na ktorom už vidieť známky plynutia času, nestráca nič na svojej veľkoleposti aj dnes. Pomyslíte si: „WOW“, že by tam skutočne pristálo ufo?“ Môžeme vás ubezpečiť, že táto stavba je výsledkom výhradne ľudského umu a dôvtipu zvládnuť odveký boj s prírodným živlom a nepriaznivými dôsledkami počasia. Práve sucho priviedlo vtedajšieho ministra grófa Bélu Serényiho na myšlienku vybudovať na plešiveckej pastvine napájacie zariadenie - cisternu pre dobytok. Serényiho cisterna je jedným z ďalším z miest, na ktorom davy turistov nečakajte. 8,4 km dlhá trasa k tomuto jedinečnému technickému dielu je turisticky značená, náročnosťou dosahuje ľahkú úroveň vhodnú aj pre deti, je dostupná pre peších turistov aj cyklistov. A v neďalekej obci môžete pohodlne zaparkovať a dať si chutný obed. Viac informácií o Serényiho cisterne nájdete >>TU Slavošovský tunel Máte pocit, že sa vaše deti všade nudia alebo vy sami hľadáte výraznejšie dobrodružstvo a adrenalín? Poďte sa s nami trochu báť a objavovať tajomstvá Slavošovského tunela. Vstup do tunela sa pred vami objaví tesne pod povrchom v širokej jame, do ktorej vedie drevené schodisko (pozor šmýka sa! . Čaká vás tajomná až napätá atmosféra, ktorá nadchne deti aj dospelých. Tunel je dlhý približne 2400 krásnych strašidelných metrov a dá sa prejsť zhruba za hodinu... "WOW, tak dlho byť v úplnej tme?" Je dôležité spomenúť, že zo strany Slavošoviec je pred vchodom do tunela vybudovaný krásny rozprávkový areál pre deti s tematikou Dobšinského rozprávok.Je takmer neskutočné, že aj toto vám vie splniť Košický svetový kraj - jedným slovom "WOW" Viac informácií o Slavošovskom tuneli nájdete >>TU Huta Etelka Ak ste fanúšikom historických technických pamiatok a prechádzate Gemerom, urobte si krátku pauzu v obci Nižná Slaná a zájdite sa pokochať pohľadom na 11 metrov vysokú pec huty Etelka, ktorú jej staviteľ gróf Emanuel Andrássy v časoch najväčšieho rozmachu baníctva a hutníctva (1867-1907) hrdo pomenoval po svojej matke Etele - "WOW, taký príbeh ste nečakali, čo?!Dnes je už menej hrdá a zubom času ohlodaná Etelka v rekonštrukcii a hoci sa k nej nedá priblížiť kvôli oploteniu, nič vám nebráni hľadať jej niekdajšiu krásu a technickú dokonalosť cez vaše fotografie. Viac o Hute Etelke nájdete >>TU Netradičné múzeá Múzeum veteránov „Starý, ale jarý“ – V múzeu veteránov v Michalovciach to platí doslova. Očaria vás ladné krivky a stále pretrvávajúca elegancia a lesk automobilov a motocyklov, ktorým vek proste pristane. Prehliadku s názvom História na kolesách si môžu vychutnať aj ľudia a deti, ktorí  bez „vlastných“ koliesok nemajú možnosť pohybu, pretože celý interiér je bezbariérový. V peknom počasí čaká nezbedných malých návštevníkov oddychovo-relaxačná zóna pre deti s nástupnou stanicou vyhliadkového vláčika Veterán Expres, ktorý vás odvezie po meste Michalovce, na Zemplínsku Šíravu alebo k Morskému oku... Áno, hovoríte si "WOW, aj také možnosti sú na Zemplíne?" Viac informácií Múzeu veteránov nájdete >>TU Príroda ako "netradičný" umelec Zejmarská roklina Zažili ste už pocit, keď prekonáte samého seba a prídete až do cieľa? Keď dosiahnete vrchol túry?  Ak nie, nevadí, každý má právo na svoje vlastné vrcholy, a to v každom veku. A možno teraz je tá pravá chvíľa pre vás vstúpiť na svoju prvú stúpačku, vykročiť na prvý stupienok rebríka. Skúsiť to prvýkrát alebo zopakovať si tento neskutočný zážitok zas a znova s vašimi deťmi alebo priateľmi. Ten nádherný veľkolepý výhľad si predsa musíte odfotiť a ukázať s neochvejnou hrdosťou celému svetu s popisom „WOW, dali sme to“. Viac o Zejmarskej roline nájdete >>TU Senianske rybníky Môžeme vám sľúbiť, že v náručí prírody Senianskych rybníkov  získate  novú superschopnosť - schopnosť  vidieť a počuť. Stíšme seba, stíšme naše deti, našu myseľ. Príroda nám predsa premieta dokonalý obraz aj zvuk. Vidieť  potápku, volavku či rybárika, kŕdle divokých husí a kačíc v prirodzenom prostredí tohto vtáčieho raja vo vás zanechá intenzívne a hlboké presvedčenie, že príroda nepatrí len nám ľuďom. Staňte sa tichou súčasťou prírody a ak sa vám žiada práve tu povedať svoje „WOW“, nevyslovujte ho nahlas, tá krása divokej flóry a fauny vyznie v plnej sile zvuku vo vašich myšlienkach. Viac informácií o Senianskych rybníkoch sa dočítate >>TU Herliansky gejzír Herliansky gejzír tu bol, keď sme boli deti my a keď boli deťmi naši rodičia. S pravidelnosťou 32-36 hodín nám ukazuje svoju 22 metrovú krásu vody vytryskujúcu z útrob našej Zeme už celé stáročia. Ukážme toto jedinečné prírodné divadlo aj našim deťom. Veď ktovie, kedy sa príroda rozhodne, že už stačí a „zatiahne“ pomyselný kohútik. Ale vy si tento jedinečný zážitok ešte môžete v pokoji malej obce Herľany bez obáv vychutnať. Podobný gejzír by si najbližšie mohol nájsť napríklad v nemeckom Andernachu, na Ukrajine a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande... "WOW, toto máme v Košickom svetovom kraji?"Viac informácií o Herlianskom gejzíre nájdete >>TU Tak čo poviete? Vybrali ste si ten váš zážitok na Kraji sveta? Nechajte sa inšpirovať našou ponukou a možno vaše „WOW“ zaznie viackrát ako len raz. Viac zaujímavých tipov na výlet, počas ktorých si zaručene neraz poviete "WOW" nájdete >>TU

Vydajte sa po stopách viery a objavujte významné sakrálne, či pútnické miesta na východe Slovenska. Sakrálne pamiatky boli v minulosti aj na našom území odrazom vývoja duchovnej kultúry, no taktiež náboženských a umeleckých hodnôt počas jednotlivých historických období. Dnes sú jedným zo spôsobov spoznávania kultúrneho dedičstva – myslenia a tvorivej činnosti ľudí, čím zároveň predstavujú významnú súčasť turizmu. Spoznávajte históriu a príbehy najzaujímavejších sakrálnych pamiatok a pútnických miest v Košickom kraji, nielen prostredníctvom duchovného zážitku, ale aj samotnou návštevou týchto miest. Rotunda v Michalovciach Zvyšky kamennej rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea na Kostolnom námestí v Michalovciach. Objavené a archeologicky skúmané boli v 70. rokoch 20. storočia. Táto stavba dokladá udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplín. Jej datovanie nie je dodnes ustálené – kolíše medzi 9. až 12. storočím (v súčasnosti sa odborníci prikláňajú k druhému uvedenému údaju). Objasnený nie je ani jej pôvodný význam – zrejme slúžila ako kostol pre obyvateľov okolitých dedín. Zasypaná studňa v interiéri nemá súvislosť s pôvodnou stavbou. Okolo sa rozprestieral cintorín. Zaujímavá je i kamenná platňa, objavená počas výskumu vo vnútornej časti objektu – nápis na nej sa stále nepodarilo úplne rozlúštiť. Sporadicky sa tu konajú bohoslužby a iné pobožnosti. Webová stránka: www.zemplinskemuzeum.sk Telefón: +421 56 644 10 93 E-mail: info@zemplinskemuzeum.sk Pútnický chrám v Klokočove Gréckokatolícky Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta veriacich východného obradu na Zemplíne. Uchováva sa tu jedna z dvoch druhých kópií ikony Bohorodičky, ktorá podľa tradície v roku 1670 – po zneuctení vojakmi – začala slziť. Pôvodný obraz, zdobený zlatom a drahými kameňmi, bol prenášaný na rôzne miesta (Prešov, Mukačevo, Viedeň), napokon sa stratil. Osudy prvej kópie, ktorú dala vyhotoviť panovníčka Mária Terézia, tiež nie sú podrobne zdokumentované. V roku 1948 bola táto druhá „klokočovská“ kópia, zhotovená na začiatku 20. storočia, slávnostne korunovaná. V marci 2021 Svätá Stolica oficiálne vyhlásila Klokočovskú Pannu Máriu za patrónku Zemplína. Pravidelne sa tu konajú rôzne pobožnosti, odpusty a púte sú organizované v auguste. Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Klokočov 139, Vinné Webová stránka: www.klokocovgrkat.sk Telefón: +421 911 105 908 E-mail: farnost.klokocov@grkatke.sk Drevený chrám v Ruskej Bystrej Gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša biskupa v Ruskej Bystrej bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Ide o trojpriestorový objekt (predsieň, loď, svätyňa) s vežou, pokrytý dreveným šindľom. Päťradový ikonostas bol zrejme pôvodne zhotovený pre iný chrám (časť ikon sa totiž netradične nachádza na bočných stenách a strope), zaujímavé je i to, že namiesto klasickej ikony svätého Mikuláša biskupa sa na ľavej strane ľavých diakonských dverí netradične nachádza ikona svätej Paraskevy. Vzácna je aj ikona Ukrižovania na prestole (oltári). Od 60. rokov 20. storočia patrí tento chrám (spolu s ďalšími) medzi národné kultúrne pamiatky, v roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pravidelne sa tu konajú bohoslužby. Telefón: +421 908 362 286 E-mail: sakulicovalubica@gmail.com; farnost.rusky-hrabovec@grkatke.sk Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Ruský Hrabovec 119, Podhoroď Drevený chrám v Inovciach Gréckokatolícky Chrám svätého Michala archanjela v Inovciach bol postavený v prvej polovici 19. storočia a patrí medzi menšie objekty tohto typu. Má klasické trojpriestorové usporiadanie (predsieň, loď, svätyňa s hrotitým ukončením), strecha je pokrytá dreveným šindľom. Zaujímavosťou chrámu je neúplný asymetrický ikonostas (pravdepodobne bol pôvodne zhotovený pre iný sakrálny objekt) – okrem niekoľkých chýbajúcich ikon má iba jedny diakonské dvere (vľavo), ikony sú tiež výrazne poznačené vplyvom západnej maľby. Na prestole (oltári) sa nachádza ikona Pieta. Vedľa chrámu stojí drevená zvonica, okolo sa rozprestiera cintorín. Od 60. rokov 20. storočia patrí tento chrám (spolu s ďalšími) medzi národné kultúrne pamiatky. Bohoslužby a iné pobožnosti sa tu konajú nepravidelne. Telefón: +421 911 812 157 Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Podhoroď 111 E-mail: farnost.podhorod@grkatke.sk Dóm svätej Alžbety Pútnické miesto , ktoré sa v stredovekom Uhorsku tešilo mimoriadnej úcte a bolo postavené na roveň Assisi, sa v priebehu stáročí zmenilo, dokonca pôvod vzniku takmer upadol do zabudnutia. Až novšie bádanie cirkevného historika Petra Zubku prinieslo odhalenie pôvodu kultu Svätej krvi. V Košiciach, vo farskom kostole sv. Alžbety sa udial počas svätej omše eucharistický zázrak, takým spôsobom, že kňaz rozlial konsekrované víno na korporál, na ktorom sa vytvoril obraz Kristovej tváre. Korporál sa stal nositeľom relikvie Svätej krvi. Tento akt bol najdôležitejšou náboženskou udalosťou, ktorá pomohla rozvoju mesta, prispela k výstavbe kaplnky svätého Michala a neskôr aj Dómu svätej Alžbety a výrazne poznamenala ich výzor a ikonografiu. Z roku 1402 je známa odpustková bula pápeža Bonifáca IX. viažúca sa na košické relikvie Svätej krvi, a konštatuje, že zázrak sa udial pred dávnymi časmi, čiže nepoznáme presný dátum vzniku., čo však vieme je, že relikvie sa umiestnili v kaplnke svätého Michala. Začali ju stavať okolo roku 1352. Pútnik stojaci pred vstupom do kaplnky uvidel michalský reliéf s archanjelom vážiacim duše na osobnom súde po smrti a súčasne vnímal orodovanie sv. Alžbety, patrónky miestnej farnosti. Kľúčovým symbolom na označenie prítomnosti Svätej krvi bol mandylion s Kristovou tvárou v kaplnke i v Dóme. Relikviár sa neskôr premiestnil do Dómu.  Do Košíc putovali pútnici kresťanského západu aj východu - pravoslávni kresťania, vtedy považovaní za nevercov. Prítomnosť obrovského počtu pútnikov a prítomnosť relikvií viedol k tomu, že kostol sv. Alžbety sa prebudoval na veľkolepý päťloďový gotický komplex. Jedinečný hlavný oltár svätej Alžbety uhorskej z rokov 1474-1477 s troma hlavnými postavami- Madony s dieťaťom, sv. Alžbety biblickej a svätej Alžbety uhorskej obklopuje 12 tabuľových malieb – obrazov z cyklu života patrónky .Po zatvorení krídiel sa objavuje 24 tabuľových malieb – obrazov Pašiového cyklu a do tretice zatvorením oboch párov krídel ďalších 12 tabuľových malieb zo života Panny Márie. Dnes sa relikvie v Dóme nenachádzajú, kult zanikol po nástupe reformácie. Dodnes je Dóm i kaplnka prirodzeným srdcom mesta, ukazujúcim pravé hodnoty ľudského života. Webová stránka: http://domsvalzbety.sk/ Kaplnka Panny Márie Snežnej, Úhorná Legenda hovorí, že jeden muž vyoral na poli neďaleko Štósu malý obrázok svätej Matky - Pomocnice. Nevidel dobre, čo leží na zemi. Keď sa zohol a pretrel si tvár i oči vodou, ktorá bola v mláčke na zemi, zrak sa mu ihneď zlepšil. Obraz zaniesol do kostola v Úhornej, po roku však zmizol, avšak pri novej orbe ho znovu našli v zemi. Na tomto mieste sa napadaný sneh okamžite menil na kamene. Táto udalosť sa považovala za zázrak a ako Božie znamenie na vybudovanie kaplnky nad obcou Úhorná. Prvú drevenú kaplnku, krytú šindľom, dala vybudovať v roku 1813 vdova grófa Štefana Andrášiho. Na mieste vyvieral aj výdatný prameň, ktorý obložili bielymi kameňmi. Začali sem chodievať najprv matky so svojimi zrakovo postihnutými deťmi, umývali im oči vodou a mnohí sa uzdravili. Pri prameni sa nachádzajú dve jaskyne so sochou Panny Márie a Trpiaceho Krista. Vybudovaním obidvoch jaskýň rástol každým rokom počet pútnikov. Keďže stará kaplnka bola malá, naplánovali občania Úhornej vybudovanie novej, na ktorú uskutočnili mnohé zbierky. Z vlastnej iniciatívy ju začal stavať ešte farár Herko, bola dokončená a slávnostne posvätená 10.augusta 1941. Vnútorné zariadenie tvorí oltár s barokovým nadstavcom, na ktorom sa nachádza kópia obrazu Panny Márie s dieťaťom (Čiernej Madony) zo 17.storočia. Od tej doby sa púte uskutočňujú každoročne, veriaci sa schádzajú zo spišskej i gemerskej strany v počte okolo 15 000. V programe pútí sú sväté omše, ktoré sa slávia v slovenskom, maďarskom a nemeckom jazyku. Konajú sa na sviatok Panny Márie Snežnej, 5.augusta. Horská krajina Slovenského rudohoria poskytuje pútnikom vhodné prostredie nielen na náboženskú meditáciu, ale aj oddych. Mnohí tu nocujú pod holým nebom, lebo milostivé miesto je ďaleko od ľudských obydlí. Národnostne zmiešaná skupina veriacich je jednou veľkou zjednotenou rodinou, ktorých spája viera v Boha. Ľudia prichádzajú na obľúbené miesto, odnášajú si vodu z prameňa, pretože veria, že pôsobí na zrak pri šedom zákale očí. http://rkcsmolnik.sk/

V srdci Slovenského krasu nájdete jaskyne, vyhliadkové vrchy, hlboké doliny, opustené hrady, kaštiele, múzeá a Granárium. Tento neobvyklý penzión vás očarí príjemným dotykom histórie a umenia v krásnej prírode Jablonova nad Turňou. Veľkým lákadlom je tu stredoveká sýpka s vínnou pivnicou. Chceli by ste v nej zažiť noc? Zapísali ju dokonca do registra národných kultúrnych pamiatok.   Budova je po rekonštrukcii a modernizácii v zmysle turistického komfortu so zachovaním historického Génia loci. Očarí vás netradičné ubytovanie, malé okienka s mrežami, veľa drevených prvkov vo vnútri, ku ktorým patria i pôvodné trámy. Všetko tu dýcha vidieckou romantikou. A priamo pod izbami sa nachádza 36 metrov dlhá pivnica. Po večeri sa môžete pozrieť na expozíciu vinohradníctva, ochutnať vína z Turnianskej vínnej cesty aj produkty lokálnych vinárov a záhradkárov. Pri reštauračnom zariadení sa nachádza záhrada Pieckový háj s tradičnými pieckami, kde sa návštevníkom pripravujú rôzne programy a ukážky (pečenie chleba v piecke, pečenie domácich koláčov a príprava spoločnej večere z piecky s hosťami). https://www.instagram.com/p/B1ijNSpoS7e/?utm_source=ig_web_copy_link   Pri objavovaní krasu nezostaňte len v Granáriu. Len na skok je to k Hájskym vodopádom. Patria k najkrajším prírodným výtvorom v Slovenskom krase. Šum padajúcej vody a krása panenskej východoslovenskej prírody činia z návštevy tejto lokality vskutku neopakovateľný zážitok. Dozvedeli sme sa, že nie sú len dielom prírody, ale aj dielom ľudských rúk, pretože sa v miestach Hájskej doliny v minulosti nachádzali malé travertínové bane a lomy.  Asi vás dosť prekvapí, že na blízku je tiež miesto späté s Hollywoodom. Neďaleko nad obcou Háj stojí monumentálna socha dostrieľaného anjela s odtrhnutým krídlom – rekvizita zo známeho hollywoodskeho vojnového trháku „Za nepriateľskou líniou“. 10 metrov vysokého plastového anjela darovali filmári obci za to, že im poskytla priestory na nakrúcanie. Dnes je socha vyhľadávanou turistickou atrakciou. https://www.instagram.com/p/CGPtkXbnHiW/?utm_source=ig_web_copy_link Zádielská dolina je najhlbšiou tiesňavou na Slovensku a obdivovať tu môžete mnoho prírodných diel. Tak napríklad, najkrajším a najznámejším prírodným výtvorom perly Slovenského krasu, Zádielskej tiesňavy, je monumentálny obelisk - Cukrová homoľa. Keď budete hľadať jeho vrchol, zadívate sa do výšky 105 metrov. Vedeli ste, že je najvyššou skalnou vežou nielen v Slovenskom krase, ale aj na celom Slovensku? Okolo Cukrovej homole vás povedie pekný Náučných chodník Zádielska tiesňava, ktorého východiskom je obec Zádiel. V skalách Zádielskej doliny sa nachádzajú jaskyne, z ktorých najznámejšie sú Kostrová, Kráľovská, Stará jaskyňa, Kozia jaskyňa, Jaskyňa pod valom, Skrytá jaskyňa, Skrytá sieň, Zádielska zrkadlová jaskyňa, Zelená jaskyňa a Bobková jaskyňa. V Slovenskom krase by bola škoda vynechať Domicu, Krásnohorskú a Gombaseckú jaskyňu. https://www.instagram.com/p/CGfF-BhHKkv/?utm_source=ig_web_copy_link Z úplne iného súdka je výlet do Betliara, bývalého sídla rodiny Andrássyovcov, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. stor. Kaštieľ je dominantným objektom obce a vynikne aj na vašich fotografických záberoch. Tipy na výlety- kaplnka Sv. Anny v Hrušove, Hrušovské rybníky- Hrhovský vodopád- Krásnohorská jaskyňa- Mauzóleum Krásnohorské Podhradie- kaštieľ Betliar- Gombasecká jaskyňa, jaskyňa Domica- Zádielska tiesňava- zrúcanina Turnianského hradu- Hájske vodopády https://www.instagram.com/p/CBp3BH2nZq6/?utm_source=ig_web_copy_link Chcete sa zobudiť v Granáriu? Bližšie informácie o ubytovaní nájdete na www.krajsveta.sk/ubytovanie/granarium-v-jablonove-nad-turnou

Ráno vstal, rozlúčil sa s rodinou a vyrazil do práce. Zo skladu výbušnín vzal dynamit a rozbušky, ktoré dal do drevenej truhlice a šiel k výťahu. Nasadil si helmu, respirátor a spolu s kolegami sa spustil do bane. Výťah, v ktorom šli, bol uzavretý len kovovými mrežami a neustále museli sledovať, či sa nejaký kameň neuvoľnil, alebo či im jeden práve nepadá na hlavu. V bani bolo vtedy deväť úrovní (tzv. obzorov), vzdialených od seba približne 50 metrov. Na každej niektorí z nich vystúpili a pešo prešli k svojmu pracovisku, kde fárali. Vagóny naplnené vyťaženou rudou potom vychádzali hore, prázdne sa posielali dole. Aj keď sa snažili dodržiavať bezpečnosť, podľa slov bývalého baníka Magnezitových závodov v Ľubietovej Štefana Szögediho (73) sa približne každé štyri roky stala jedna smrteľná nehoda. „Stavali sme sa k tomu tak, že sme si ich uctili minútou ticha a práca šla ďalej,“ povedal a dodal, že práca baníka nie je náročná len fyzicky, ale aj psychicky. Technické múzeum v Košiciach približuje skutočné banské prostredie s originálnou štôlňou NETRADIČNÉ MIESTA TRADIČNEJ SLOVENSKEJ KULTÚRY Košický región je známy svojím nerastným bohatstvom, či už v okolí Gelnice, Spišskej Novej Vsi, Rožňavy alebo Košíc. Bežnému návštevníkovi sa len tak nepodarí spustiť sa do bane, avšak ako kompenzácia sú vhodné hneď dve múzeá. Slovenské technické múzeum v Košiciach disponuje unikátnymi banskými interiérmi vo svojom podzemí v centre Košíc, ktoré reflektujú skutočné banské prostredie. Expozícia pozostáva z množstva baníckych nástrojov, rôznych druhov svietidiel či baníckych strojov. Návštevníci sa môžu oboznámiť s činnosťou a funkciou strojov, napríklad vŕtacieho stroja, alebo s dopravnou technikou baníctva, ktoré navodzujú skutočnú atmosféru v bani spolu so vzorkami nerastov, ktoré sú uložené priamo do stien interiéru. Prejsť sa môžu aj originálnou štôlňou, ktorá je zabezpečená drevenou výstužou, či pozrieť sa na pracovisko baníka – porub. Expozícia baníctva a hutníctva Gemera v Baníckom múzeu v Rožňave vás privíta veľkoplošnou fotografiou z roku 1905, zobrazujúcou osadenstvo bane Sadlovsky. Vzorky minerálov, baníckych pracovných nástrojov, dopravných či nakladacích prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky si je možné prezrieť v historickej budove z roku 1905. Raritou v tomto múzeu sú banské mapy z konca 18. a začiatku 19. storočia, najbohatšia zbierka banskej vŕtacej techniky a banských meracích prístrojov a originál poľnej šachtovej pece z 11. - 12. storočia z Gemerského Sadu, ktorý je jediným exponátom takéhoto druhu v slovenských múzeách. Umiestnenie tu našla aj jediná technická kópia tabuľovej maľby, známej pod názvom Svätá Anna Samotretia alebo tiež Metercia. Maľba z roku 1513 je unikátnou najmä pre spojenie náboženského a baníckeho motívu. Jej originál je umiestnený v biskupskej Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Okrem Svätej Trojice a sv. Anny Samotretej zobrazuje v pozadí prácu vtedajších baníkov. V areáli múzea je vybudované aj zážitkové centrum, a to funkčná horizontálna banská koľajová doprava, ktorú si môžu návštevníci vyskúšať. Nadväzujúca expozícia je umiestnená v pivničných priestoroch, kde sa návštevníci môžu prejsť po miestach zobrazujúcich banské pracoviská. Podľa historičky baníctva a hutníctva Gabriely Kolesárovej študenti prvého ročníka Baníckeho učilišťa v Rožňave, ktorí pre nízky vek ešte nemohli absolvovať praktickú prípravu v bani, ju vykonávali práve v týchto priestoroch. Maketa banskej veže v baníckom múzeu v Rožňave PO STOPÁCH BANÍKOV Banské chodníky – to nie je len obyčajná prechádzka, pri ktorej si turista užíva čaro prírody. Počas banskej turistiky môže objavovať miesta, kde v minulosti pracovali baníci, kde sa kedysi ťažili rudy, ryžovalo zlato, či bane a štôlne, ktoré verejnosti neboli roky sprístupnené. Každá náučná trasa je špecifická, či už svojou raritnou ťažbou, náročnosťou, alebo legendami, viažucimi sa k banským lokalitám. Jedným z miest, kde sú stopy po baníctve zreteľné, je obec Čučma, vzdialená len pár kilometrov od Rožňavy. Obyvatelia tu kedysi síce mohli rudu vyhľadávať, spracovávať a ťažiť, ale až do polovice 16. storočia ňou nemohli disponovať a voľne ju odpredávať. Najstaršia časť obce sa nachádza na kopci. Obyvatelia ju osídľovali pre obavy z povodní a tiež pre veľký počet rudných ložísk. Je tu zvonica, ktorá pôvodne slúžila ako „klopačka“. Jej zvuk sa spomína aj vo veršoch známej baníckej piesne: „Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú...“. Klopaním sa oznamoval najmä začiatok a koniec pracovného času baníkov, poplach, požiar či slávnostné udalosti. „Skoro každá rodina tu mala v minulosti vlastnú štôlňu,“ povedal starosta Alexander Szőllős. Pri čistení cestnej komunikácie náhodne objavili jednu z nich, štôlňu „Kresanica“ s dĺžkou 240 metrov. Jej názov vyplýva z toho, že toto banské dielo bolo razené ručne, pomocou kladiva a želiezka, čo sa v banskej terminológii nazýva „kresanica“. Pre výtoky banskej vody nie je zatiaľ pre verejnosť prístupná. To by sa však podľa slov starostu malo v dohľadnom čase zmeniť. Obohatil by sa tak obecný náučný chodník železnej cesty, ktorý ponúka expedíciu po stopách miestneho baníctva. Pri vstupe do obce je umiestnená hneď prvá informačná tabuľa, pri ktorej je autentický banský vozík. Tu sa návštevník dozvie, že dôležité postavenie v tejto lokalite mala ťažba antimónovej rudy, ktorá bola podľa archívnych údajov započatá ako prvá na Slovensku už v 16. storočí. Spracovaním rudy sa získavali antimón, zlato a striebro. Významné sú aj ložiská mangánovej a v menšej miere medenej rudy. Ťažba sa v okolí Čučmy zastavila až v roku 1952. Ďalšie informačné tabule prinášajú podrobnosti týkajúce sa najmä histórie získavania rúd, ich spracovania a upravovania. Sú rozmiestnené v rámci obce a návštevníka zavedú až do Majerskej doliny pod horský hrebeň nazývaný Rozgang, kde tiež žili baníci. Dodnes sa tu nachádzajú viditeľné zvyšky „majera“. V blízkosti sa ťažila antimónová ruda a v rieke sa ryžovaním hľadalo zlato. Čučma však nie je jediným zaujímavým miestom pre hľadanie baníckych stôp. Fanúšikovia baníctva a zároveň pešej turistiky alebo bicyklovania môžu využiť tri trasy Náučného banského chodníka Spišská Nová Ves – Novoveská Huta alebo Náučný chodník Turecká. Pre nenáročných je vhodný jeden kilometer dlhý Náučný chodník banskej slávy v Mlynkoch s možnosťou napojenia sa na iné turistické chodníky či Náučný chodník histórie baníctva v Hnilčíku, ktorý približuje technické pamiatky banskej činnosti.