Čaro historicky a prírodne bohatého Spiša nikdy nesklame – aj táto vychádzka nám prinesie veľa krajinárskych, ale aj historických a kultúrnych zážitkov s nádychom romantiky. A s romantikou začíname hneď na Dreveníku. Mäkučkým chodníkom v horskej tráve popri borovicovom lesíku a pomedzi vyčnievajúce travertínové balvany prichádzame na okraj skalného mesta na východnej strane travertínovej kopy.
Z parkoviska priamo pod hradom sa vydáme po žltej turistickej značke spolu s náučným chodníkom. Cestička vedie okolo drevenej budovy bufetu. Cez skalné mesto Kamenný raj a strmým klesaním sa dostaneme do Žehry ku kostolu. Pokračujeme s náučným chodníkom po ceste smerom na Granč-Petrovce, odbočíme do Hodkoviec a okolo pekne zrekonštruovaného kaštieľa sa stúpaním vrátime na vrchol travertínovej kopy Dreveník a parkovisko pod hradom.
Dreveník je najväčšia travertínová kopa na Slovensku. Na jej východnej a západnej strane sú skalné mestá úplne odlišného vzhľadu, podľa ktorého dostali aj svoje, romantikou zaváňajúce, ale priliehavé mená.
Na západnej strane sa nachádza lom, v ktorom boli okrem iného vyťažené aj kamenné bloky na Štefánikovu mohylu na Bradle. Je tu aj hlboká roklina s vysokými, temer zvislými skalnými stenami, kam slnko nikdy nezasvieti. Táto nie je sprístupnená turistickým chodníkom a má príznačné meno: Peklo.
Naopak, skalné mesto na východe tvoria samostatne stojace biele skalné veže tých najbizarnejších tvarov a názvov. Môžeme sa pomedzi ne prechádzať, posedieť si na mäkkej slnkom vyhriatej tráve, obdivovať horskú kvetenu.
Raj pre horolezcov
Na plošine na vrchole kopy rastie stepné rastlinstvo a v slnkom zaliatom dni uvoľňuje do ovzdušia nezameniteľné ťažké vône. Toto je ozajstný raj, a tak sa táto časť Dreveníka aj volá – Kamenný raj. Na samostatne stojace skaly s menami Veterná veža, Mních, či Čertova veža sa odvážia len horolezci. Dôkladne si poobzeráme štruktúru tohto zaujímavého kmeňa.
Travertín vznikol usadením uhličitanu vápenatého vo vode, často aj termálnej a unikajúce plyny vytvorili v jeho štruktúre zaujímavé chodbičky a farebné odtiene.
My si vychutnáme výhľad zo skalných stien prístupných po turistickej značke. Nedá nám na chvíľu neodbočiť z chodníka na plochý chrbát travertínovej kopy – trsy tvrdej stepnej trávy, drobné žlté nátržníky a ďalšie pre nás bezmenné kvietky, vyčnievajúce ostré kamene vytvárajú typickú krasovú atmosféru. Za širokou dolinou smerom na východ nám výhľad ohraničuje hrebeň Braniska s vrcholom Sľubice. Priamo pod nami je areál kaštieľa Hodkovce, okolo ktorého sa budeme vracať.
„Povinnú jazdu“ vynecháme, neďaleká dedinka ukrýva iný skvost svetového dedičstva
V strmom klesaní lesíkom a okolo polí sa dostaneme do Žehry. Tejto nenápadnej dedinke dominuje zaujímavá cibuľovitá veža a snehobiele múry opevneného gotického kostola na vŕšku. Malý dedinský kostolík skrýva také gotické poklady, že by sme tu mali stáť v zástupoch. Ako ale povedala stará pani sprievodkyňa, našinci trielia po diaľnici priamo na hrad a sem neodbočia. Boli sme tu v jeden horúci letný deň a posedenie v príjemnom chládku kostolíka bolo doslova životodarné.
Pani sprievodkyňa nám hneď na začiatku dala na výber, či chceme výklad obsiahly, výklad pre znalcov biblie alebo len taký turistický. Vybrali sme si ten turistický a ani nedýchajúc sme vyvracali hlavy na všetky strany, lebo kostol svätého Ducha je zvnútra vyzdobený freskami naozaj všade, na niektorých miestach dokonca v dvoch vrstvách, takže sa reštaurátori museli rozhodovať, ktorú vrstvu chcú zachrániť. Najúchvatnejšia je ale freska Živý kríž z r. 1420 plná symboliky, ktorú všetci, veriaci, aj ateisti s pomocou odborného výkladu objavujeme.
Vraciame sa z histórie do slnkom zaliateho dňa a pokračujeme náučným chodníkom po málo frekventovanej ceste do Hodkoviec. Kamenný raj Dreveníka si môžeme teraz poobzerať aj z diaľky. Oplatí sa zastaviť vo francúzskej záhrade kaštieľa v Hodkovciach.
Okrem pekne udržiavanej záhrady tu na nás čakajú aj drevené plastiky zvierat z rúk klientov ústavu sociálnych služieb, ktorý tu sídli. Na hornom konci parku je pod vysokými starými stromami hrobka rodu Csákyovcov, bývalých majiteľov kaštieľa. Kúsok nad ňou sa medzi stromami týči skalka s krížom a popisom jednej nešťastnej udalosti, ktorá bola výsledkom pijanskej noci pánov – veď si o nej prečítate sami.
Ešte záverečný výstup lúkou okolo ohrád pre dobytok a už sa pripájame späť k chodníku vedúcemu z Kamenného raja na parkovisko pod hradom. Posledná tichá chvíľka pri posedení na teplom, slnkom vyhriatom kameni, pohľadom pohladíme bralá, kostol i celé údolie a vraciame sa z raja do turistického mraveniska na parkovisku. Zážitky dnešného dňa – vôňu lúčnych kvetov, ticho pokojných zákutí, mystiku starobylých fresiek i nezmyselnosť konania podnapitých pánov si v sebe ponesieme ešte dlho.
