Vihorlat - Morské oko

Vihorlatské vrchy

Vihorlatské vrchy (Vihorlat) je pohorie sopečného pôvodu, krajinný celok Vihorlatsko-gutínskej oblasti, ktorý sa rozprestiera na východe Slovenska a čiastočne na západe Ukrajiny (Zakarpatská oblasť).
Na severe sú ohraničené Beskydským predhorím, na severovýchode Bukovskými vrchmi a na juhu a juhozápade Východoslovenskou pahorkatinou. Na rozlohe 669,76 km je zriadená chránená krajinná oblasť s porastom východokarpatských bučín s prímesou javora, jaseňa, brestu a lipy. Vihorlat patrí k najlesnatejším pohoriam na Slovensku, sú tu neporušené pralesovité útvary, prevládajú listnaté bukové lesy. Okrem flóry sa tu vyskytujú aj vzácne živočíchy z rodu šeliem - vlk, rys, mačka divá a vydra, raritou je výskyt motýľov, ktoré sa vyskytujú len v tejto oblasti.
Na jeho území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Vihorlat a taktiež územie Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi.
Najvyšším vrchom je Vihorlat - 1076 m. Turisticky najvyhľadávanejšími sú prírodné výtvory Morské oko, Malé morské oko, Sninský kameň, Krivec, kam vedie aj väčšina turistických značených trás a náučných chodníkov. Značkované turistické trasy vychádzajú z obcí Remetské Hámre, Strihovce, Zemplínske Hámre, Porúbka, Vinné, Belá nad Cirochou a z rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy. Vodné športy si môžte vyskúšať na Vinianskom jazere. Lesy Vihorlatu sú ideálne na zber lesných plodov, húb alebo liečivých rastlín. Na svoje si tu prídu i milovníci rybolovu a poľovačky.

Sninský kameň

Sninský kameň (1 006,0 m n. m.) je vrch v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy. Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území vojenského obvodu Valaškovce v katastrálnom území Valaškovce-Sever. Je najnižšou vihorlatskou tisícovkou z piatich.
Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa sú prístupné turistom pomocou železných rebríkov.
Na Veľkom Sninskom kameni stojí jednoduchý kovový kríž, ktorý dali postaviť veriaci a rímskokatolícky farský úrad v Snine v roku 1990, nahradil pôvodný drevený. Kríž bol posvätený biskupom Alojzom Tkáčom. Pôvodný kríž na Sninskom kameni zničili vandali ešte v 50. rokoch. Po niekoľkých rokoch chceli Poliaci obnoviť tradíciu a postavili jednoduchý drevený dubový kríž, no aj ten sa stal časom terčom vandalov. Súčasný kríž to tiež neminulo, bol niekým zhodený do rokliny, po oprave bol umiestnený na pôvodné miesto.
Sninský kameň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a jeho vrcholové časti, vrátane dvoch výrazných skalných útvarov sú chránené pre veľký vedecký a kultúrno-spoločenský význam ako prírodná pamiatka. Vrch patrí do územia Vihorlatský prales, skrátene aj Vihorlat.
Z vrcholových plošín oboch častí Sninského kameňa sa za priaznivého počasia naskytá nádherný panoramatický výhľad na mesto Snina a jeho okolie, na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov, slovenské Poloniny – Bukovské vrchy s najvyšším vrchom Kremenec, poľské Poloniny – Bieščady s najvyšším vrchom Tarnica, Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka a rozľahlú Východoslovenskú nížinu. Pri pohľade na Bukovské vrchy v nich možno zhliadnuť časť vodárenskej nádrže Starina.
Z východnej plošiny tzv. Malého Sninského kameňa je výhľad na Morské oko, hraničný hrebeň Popriečneho a ukrajinské Poloniny s vrchmi Ljutanská Holica, Polonina Runa (a pohorím Polonina Boržava s najvyšším vrchom Stoj.
Za dobrých podmienok je vidno vyše 145 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu.
Sninský kameň je častým turistickým cieľom a je križovatkou turistických chodníkov, ktoré sem vedú z obce Zemplínske Hámre, zo Sniny, ako aj hrebeňa pohoria. Cez sedlo Tri table je napojenie k Morskému oku a k obci Remetské Hámre, východným smerom na Nežabec a obec Podhoroď. Od Morského oka sem vedie aj náučný chodník.

Morské oko

Morské oko, v minulosti nazývané Veľké Vihorlatské jazero, je najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Jedno z najkrajších zátiší na Slovensku, ktoré si zachovalo romantiku a prirodzený pôvab.
Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastrálnom území obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 618 m n. m. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Asi 7 ha plocha jazera po zvýšení vodnej hladiny o 5 m vytvorila dnešnú plochu 13,8 ha. Maximálna dĺžka jazera je 750 m a šírka 312 m. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 m. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Neďaleko Morského oka západným smerom, v nadmorskej výške 727 m n. m. leží druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch – Malé Morské oko, v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero.
Morské oko je veľkou prírodnou zvláštnosťou slovenskej prírody. Na ochranu prírodných hodnôt a krás bolo jazero spolu s okolitými lesmi v roku 1984 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu, v súčasnosti je to národná prírodná rezervácia v celkovej výmere 108,48 ha, kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany. Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú zakázané.
Chata Morské oko: V objekte sa nachádza bufet so sezónnou prevádzkou. Chata ponúka možnosť ubytovania, jej celková kapacita je 32 lôžok.
Telefonické rezervácie a informácie len v pracovných dňoch od 7:00 do 15:00 hod. Ceny sú rozdielne, od obdobia v roku, či obsadenosti.