{"id":4782,"date":"2021-01-26T12:50:37","date_gmt":"2021-01-26T11:50:37","guid":{"rendered":"https:\/\/www.kosiceregion.com\/sk\/?p=4782"},"modified":"2021-01-26T12:51:48","modified_gmt":"2021-01-26T11:51:48","slug":"gejzir-vodopady-hrady-aj-doliny-skryte-krasy-v-okrese-kosice-okolie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.kosiceregion.com\/sk\/gejzir-vodopady-hrady-aj-doliny-skryte-krasy-v-okrese-kosice-okolie\/","title":{"rendered":"Gejz\u00edr, vodop\u00e1dy, hrady aj doliny: Skryt\u00e9 kr\u00e1sy v okrese Ko\u0161ice-okolie"},"content":{"rendered":"\n

Okres Ko\u0161ice-okolie obklopuje prekr\u00e1sne prostredie s turisticky ve\u013emi atrakt\u00edvnymi lokalitami a mnoh\u00fdmi pr\u00edrodn\u00fdmi kr\u00e1sami pre jednotlivcov, ktor\u00ed maj\u00fa radi turistiku osamote, vo dvojici, s rodinou i de\u0165mi.<\/strong><\/p>\n

https:\/\/www.instagram.com\/p\/CIgKoN2BHe7\/?utm_source=ig_web_copy_link<\/p>\n\n\n\n

Tip pre jednotlivcov<\/h3>\n

Rankovsk\u00e9 skaly<\/h3>\n

Jednou z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch skaln\u00fdch vyhliadok na z\u00e1padnej strane pohoria, nad Ko\u0161ickou kotlinou, s\u00fa Rankovsk\u00e9 skaly. L\u00e1kaj\u00fa turistov najm\u00e4 n\u00e1dhern\u00fdmi v\u00fdh\u013eadmi a tie\u017e zauj\u00edmav\u00fdmi skaln\u00fdmi blokmi majest\u00e1tnych rozmerov. Pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia v spr\u00e1ve \u0161t\u00e1tnej ochrany pr\u00edrody Pre\u0161ov sa nach\u00e1dza v  \u00fazem\u00ed obce Rankovce v okrese Ko\u0161ice-okolie v na\u0161om Ko\u0161ickom kraji. Je pr\u00edrodnou rezerv\u00e1ciou s najvy\u0161\u0161\u00edm 5. stup\u0148om ochrany a rozlohou vy\u0161e 23 hekt\u00e1rov. Za dobrodru\u017estvom cho\u010fte do obce Her\u013eany zeleno zna\u010den\u00fdm turistick\u00fdm chodn\u00edkom. V\u00fdstup je dlh\u00fd pribli\u017ene 5 km. Ob\u013e\u00faben\u00fdm v\u00fdchodiskom je aj Herlianske sedlo, odkia\u013e vedie \u010derven\u00e1 turistick\u00e1 zna\u010dka a\u017e po rozcestn\u00edk Vy\u017en\u00edk a odtia\u013e u\u017e po zelenej zna\u010dke. Na v\u00fdlete nem\u00f4\u017eete prehliadnu\u0165 skaln\u00e9 komplexy tvoren\u00e9 sope\u010dn\u00fdmi horninami, ktor\u00e9 s\u00fa d\u00f4kazom niekdaj\u0161ej akt\u00edvnej vulkanickej \u010dinnosti. Rankovsk\u00e9 skaly vystupuj\u00fa ponad hust\u00fd listnat\u00fd les a na ich \u00fap\u00e4t\u00ed zbad\u00e1te i men\u0161ie kamenn\u00e9 more. Va\u0161e o\u010di pohlad\u00ed v\u00fdh\u013ead na \u00fadolie rieky Torysy, Slansk\u00e9 vrchy, Ko\u0161ick\u00fa kotlinu a v\u00fdchodn\u00e9 \u010dasti Slovensk\u00e9ho rudohoria. Za dobr\u00e9ho po\u010dasia bystr\u00e9 oko sk\u00fasen\u00e9ho turistu ur\u010dite zahliadne \u010falek\u00e9 kon\u010diare Vysok\u00fdch Tatier. Ke\u010f v\u00e1m bude pria\u0165 po\u010dasie, sadnite si v tichosti na skaln\u00fa plo\u0161inu a vychutnajte si moc pr\u00edrody.<\/p>\n

J\u00e1no\u0161\u00edkov\u00e1 ba\u0161ta<\/h3>\n

J\u00e1no\u0161\u00edkova ba\u0161ta je zn\u00e1ma horolezeck\u00e1 skala a pe\u0161\u00edmi turistami vyh\u013ead\u00e1van\u00fd pribli\u017ene 45 a\u017e 50 metrov vysok\u00fd v\u00fdh\u013eadov\u00fd v\u00e1pencovo-dolomitick\u00fd skaln\u00fd \u00fatvar. Dominanta doliny Horn\u00e1du vystupuje zo zalesnen\u00e9ho kopca mal\u00e9ho v\u00fdchodoslovensk\u00e9ho pohoria \u010cierna hora. Z jej skalnatej vrcholovej plo\u0161iny le\u017eiacej vo v\u00fd\u0161ke 523 m n. m. sa v\u00e1m otvor\u00ed v\u00fdh\u013ead na Volovsk\u00e9 vrchy, \u010ciernu horu i rieku Horn\u00e1d. Na J\u00e1no\u0161\u00edkovu ba\u0161tu ved\u00fa zna\u010dkovan\u00e9 turistick\u00e9 chodn\u00edky z obc\u00ed Kysak a Ve\u013ek\u00e1 Lodina a t\u00fara nie je ve\u013emi  n\u00e1ro\u010dn\u00e1. Va\u0161\u00edm sprievodcom sa stan\u00fa zna\u010dkovan\u00e9 turistick\u00e9 chodn\u00edky z obc\u00ed Kysak – \u017eelezni\u010dn\u00e1 stanica (cca 3 km) a Ve\u013ek\u00e1 Lodina (cca 5 km).<\/span><\/p>\n

https:\/\/www.instagram.com\/p\/Btb0J4dgkQ2\/?utm_source=ig_web_copy_link<\/p>\n

 <\/p>\n\n\n\n

Hlbok\u00e1 dolina<\/h3>\n\n\n\n

Hlbok\u00e1 dolina vyzer\u00e1 ako \u00faplne in\u00fd svet.  Never\u00edte? Cesti\u010dka v\u00e1s privedie cez zhluk ch\u00e1t na po\u013en\u00fa cestu smerom na juh do Hlbokej doliny, ktor\u00e1 sa v\u00e1m uk\u00e1\u017ee e\u0161te pred Va\u017ecom. Dostanete sa na \u0148u z obce H\u00fd\u013eov, t\u00e1 je len p\u00e1r kilometrov od Ko\u0161\u00edc. Tam sch\u00e1dza cesta k hor\u00e1rni s exotick\u00fdm n\u00e1zvom Mexiko. Tesne za hor\u00e1r\u0148ou sa po odbo\u010den\u00ed vpravo nach\u00e1dza Hlbok\u00e1 dolina. O \u010fal\u0161ie dva kilometre na l\u00fake pod Podkovou pracovn\u00edci \u017eelezni\u010dn\u00e9ho stavite\u013estva vybudovali vtedaj\u0161\u00ed pioniersky t\u00e1bor \u017delezni\u010diar. V t\u00fdchto miestach u\u017e uvid\u00edte aj k\u00fasok Koj\u0161ovskej hole. Celkom pekn\u00e1 predstava, \u010do mysl\u00edte?<\/p>\n

Tip pre p\u00e1ry<\/h2>\n

Z\u00e1dielska dolina<\/h3>\n

Pri dolin\u00e1ch e\u0161te zostaneme, ako tip na v\u00fdlet pre p\u00e1ry tu m\u00e1me Z\u00e1dielsku dolinu. S\u00fa\u010das\u0165ou doliny je pribli\u017ene 3,8 km dlh\u00e1 monument\u00e1lne krasov\u00e1 ties\u0148ava naz\u00fdvan\u00e1 Z\u00e1dielska ties\u0148ava, ktor\u00fd vznikla zarez\u00e1van\u00edm Blatnick\u00e9ho potoka do Z\u00e1dielskej planiny. Va\u0161a myse\u013e si odd\u00fdchne prech\u00e1dzkou po historickom, pr\u00edrodovednom a ochran\u00e1rskom chodn\u00edku. Ke\u010f po \u0148om budete kr\u00e1\u010da\u0165, spome\u0148te si, \u017ee ho otvorili v roku 1977 a zrekon\u0161truovali v roku 1992. Na va\u0161ej ceste v\u00e1s trochu potr\u00e1pi nam\u00e1hav\u00fd v\u00fdstup na okraj Z\u00e1dielskej planiny a strm\u00fd zostup do Z\u00e1diela. Za\u010diatok ties\u0148avy sa nach\u00e1dza pod vrchom Havrania skala, \u010falej u\u017e pokra\u010duje len ako Z\u00e1dielska dolina, pri\u010dom pod vrchom Chvost s<\/b>a prudko st\u00e1\u010da na z\u00e1pad a odtia\u013e pokra\u010duje a\u017e k jej spom\u00ednan\u00e9mu za\u010diatku. Tento \u00fasek Z\u00e1dielskej doline sa naz\u00fdva aj Blatnick\u00e1 dolina. Pri t\u00fare cez \u0161tyri kilometre dlh\u00fa ties\u0148avu je mo\u017en\u00e9 zachyti\u0165 na v\u00e1\u0161 fotoapar\u00e1t mnoho drobn\u00fdch jask\u00fd\u0148, krasov\u00fdch a skaln\u00fdch \u00fatvarov. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm z nich je Cukrov\u00e1 homo\u013ea vysok\u00e1 105 metrov.<\/p>\n

https:\/\/www.instagram.com\/p\/CHdwtB3nsVy\/?utm_source=ig_web_copy_link<\/p>\n

 <\/p>\n\n\n\n

Rastlinn\u00fd kostol v Debradi<\/h3>\n

Vedeli ste, \u017ee na Slovensku m\u00e1me kostol\u00edk, ktor\u00fd vraj vyr\u00e1stol z rastl\u00edn? Vysvetl\u00edme v\u00e1m to… Strom, ktor\u00fd je medzi z\u00e1kladmi stavby a jeho koruna prerast\u00e1 cez tr\u00e1my, tvor\u00ed dominantu chr\u00e1mu. Tento architektonick\u00fd unik\u00e1t obkolesuje ist\u00e1 d\u00e1vka tajomnosti. Ak never\u00edte, tak to na vlastn\u00e9 o\u010di uvid\u00edte v obci Debra\u010f. Prv\u00fa p\u00edsomn\u00fa zmienku o p\u00f4vodnom kostole na tomto mieste by ste na\u0161li zo 16. storo\u010dia, no u\u017e v roku 1570 ho zni\u010dili Turci. K Rastlinn\u00e9mu kostolu sa dostanete po \u017eltej turistickej zna\u010dke z obce Jasov (zo severu) 7 km, z obce Drienovec (z juhu) 5 km a po zelenej turistickej zna\u010dke z mesta Moldava nad Bodvou (9 km). Ak cestujete autom, zviez\u0165 sa m\u00f4\u017eete bl\u00edzko k spom\u00ednan\u00e9mu jedine\u010dn\u00e9mu miestu a po vlastn\u00fdch noh\u00e1ch to m\u00e1te z obce Debra\u010f pribli\u017ene 3 km.<\/p>\n

https:\/\/www.instagram.com\/p\/BzJKBZIh1El\/?utm_source=ig_web_copy_link<\/p>\n\n\n\n

Herliansky gejz\u00edr <\/h3>\n

Nemus\u00edte cestova\u0165 \u010faleko na Island, aby ste videli gejz\u00edr. Sta\u010d\u00ed \u00eds\u0165 do obce Her\u013eany, kde je vz\u00e1cny a studen\u00fd gejz\u00edr. Objavili ho v roku 1870, ke\u010f sa spr\u00e1va k\u00fape\u013eov v Her\u013eanoch rozhodla h\u013eada\u0165 v\u00fddatnej\u0161ie zdroje miner\u00e1lnej vody. V tom \u010dase vytryskol do v\u00fd\u0161ky 4 m a t\u00e1to o\u010daruj\u00faca n\u00e1dhera trvala p\u00e4\u0165 min\u00fat. Aj dnes m\u00f4\u017eete obdivova\u0165 jeho intervaly erupcie, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdsledkom p\u00f4sobenia plynu v podobe oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. Ten s\u00favis\u00ed s postvulkanick\u00fdmi procesmi v Slansk\u00fdch vrchoch. Aj preto Herliansky gejz\u00edr dosahuje teplotu len okolo 14-18 \u00b0C. Periodicita erupci\u00ed dosahuje v s\u00fa\u010dasnosti interval okolo 32-36 hod\u00edn, preto si vopred overte, kedy pr\u00edde jeho vz\u00e1cny okamih, aby ste na\u0148ho ne\u010dakali aj viac ako jeden de\u0148. <\/p>\n