1. Komfortne prekročiť hranicu
Priame dopravné spojenie diaľnicou
Od majetkov Bebekovcov, ktorí v roku 1566 museli opustiť územie Horného Uhorska, sa rýchlou jazdou môžete dostať až k 400 ročnej vláde rodu Andrássyovcov. Prekročte túto hranicu histórie vynikajúcim dopravným spojením autom po diaľnici už v smere z Budapešti až priamo do Košíc. Využite možnosť odparkovať v čarokrásnych zákutiach aristokratickej histórie. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začala vláda jeho rodu. Odbočiť z cesty môžete rovnako tak, ako keď koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve „odbočenia“ vetvy rodu – staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka. Krásna história plná zachovaných ďalekých a predsa blízkych krás, ktoré môžete pozorovať už cestou po diaľnici.
2. Namočiť sa v najvyššom umelom vodopáde
Betliar
Zámok v Betliari s priľahlým parkom ponúka návštevníkom svetový unikát. Je ním Veľký rímsky vodopád. Túto národnú kultúrnu pamiatku možno dnes opäť obdivovať v plnej kráse. Rímsky vodopád v parku dal postaviť gróf Leopold Andrássy začiatkom 19. storočia. Navrhol ho architekt Josef Bergmann ako súčasť unikátneho vodného systému, ktorým je charakteristický celý zámocký park v Betliari. Ten sa nachádza na močaristom podloží a už za Andrássyovcov riešili prebytok vody v ňom vybudovaním dômyselného vodného systému rybníkov, rigolov a odvodňovacích kanálov. Samotný Rímsky vodopád postavili v roku 1823. Má podobu zrúcaniny rímskeho akvaduktu. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že išlo o jednu z prvých romantických stavieb na území dnešného Slovenska na začiatku 19. storočia, keď sa romantizmus u nás ešte len začal rozvíjať. Zároveň má v sebe prvky klasicistickej architektúry, a to práve preto, že pripomína zrúcaninu antického akvaduktu. Táto stavba okrem jej vzhľadu je jedinečná aj preto, že je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku. Jeho výška je deväť metrov. Je zaujímavý aj tým, že v roku 1909 bol bazén pod vodopádom ohradený vysokou klietkou a upravený na zverinec. Tento objekt sa nazýva grotta. Pred prvou svetovou vojnou slúžila ako zverinec pre ľadové medvede. Andrássyovci tam ako prví na svete chovali ľadové medvede! V parku sa nachádzajú vzácne cudzokrajné dreviny či majestátne domáce duby a smreky. Rastie v ňom najväčšia magnólia v strednej Európe.
3. Prijať pozvanie na kávu k Andrássyovcom
Kaviareň Spanga s výhľadom na múzeum Betliar
Ukážky porcelánu aristokracie, kávových šálok a servisov z rôznych končín sveta pripomínajúce životný štýl aristokratov porcelánu z dielne v Herende vás nepustí z areálu Betliara preč bez toho, aby ste si zo šálky kávy so smotanou nevychutnali nielen jej chuť či vôňu, ale najmä ako chutí pohoda v prostredí niekdajšej aristokratickej smotánky. Také pozvanie sa naskytá v živote iba raz! Preneste sa preto do doby s typickým aristokratickým inventárom, akými boli aj jedálenské príbory s porcelánovou rúčkou, ktoré sa vyrábali z „bieleho zlata” výlučne na objednávku, ktoré boli ozdobou prestretých stolov, respektíve obydlí cisárov, kráľov a aristokratov. Tak už vám k predstave chýba len park s fontánou a kaštieľná kaviareň, však? Žiaden problém, nech sa páči, vstúpte! Kaviareň Spagna, nesúca meno po dvornom trpaslíkovi Andrássyovcov je to miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu, je to najlepšie miesto v celom regióne, kde si dať kávu! Zvlášť na terase, odkiaľ budete mať nádherný výhľad na kaštieľ Betliar.
4. Ísť za večnou láskou
Mauzóleum rodiny Andrássy – Františky a Dionýza v Krásnohorskom podhradí
Prostredie ako stvorené na lásku! Na romantický príbeh neurodzenej Františky a grófa Dionýza, potomka jedného z najbohatších rodov Uhorska, je tu stále veľmi živý a dojíma aj svojím koncom. Príbeh Dionýza a Františky pekne zapadá do obdobia romantizmu. Ten je zhmotnený v nádhernom mauzóleu, ktoré dal pod hradom pre svoju milovanú ženu po 36 rokoch manželstva vybudovať Dionýz Andrássy. Najmä Dionýz a Františka z krásnohorskej vetvy rodu majú veľký podiel na tom, že sa Andrássyovci dostali do povedomia miestnych ľudí ako veľkí dobrodinci. Dionýz Andrássy a jeho žena Františka rozdali veľkú časť svojho majetku na dobročinné účely. Nemali deti, možno aj preto ľahšie rozdávali obrovské sumy a ich dobročinnosť nepôsobila ako výstredná panská záľuba, ale ako premyslená a systematická práca. Zakladali knižnice, sirotince, nemocnice, školy, gymnáziá, podporovali všetky miestne cirkvi, zriadili v Rožňave banské múzeum a nezmazateľne sa vpísali do rozvoja mesta, v ktorom dali postaviť viacero kvalitných a elegantných budov. Kým Dionýz opravoval hrad Krásna Hôrka, z ktorého už jeho otec začal budovať rodové múzeum, Františka sa venovala sociálnym projektom v okolí, najmä v Rožňave. Po jej smrti (1902) sa osamelý Dionýz sústreďuje na budovanie kultu svojej ženy. Život Dionýza je zaujímavý práve po smrti Františky – postaví jej mauzóleum, vystrojí veľkolepý pohreb, v Rožňave aj vo Viedni sa postaví jej socha, pomenujú po nej sirotince. Dionýz vybuduje na hrade pietne Františkino múzeum, dá postaviť banícke múzeum v Rožňave, ktoré nesie manželkino meno, vznikne Nadácia Františky Andrássyovej, obelisk Františky a tak ďalej a ďalej, až za hrob – za večnou láskou a pre večnú lásku.
5. Stať sa mlynárom u “železného grófa”
Vodný mlyn v Kováčovej
Kolesá sa točia… Tie veľké, ale aj malé kolieska ovládli technológie a aj preto dnes privilégium stať sa aspoň na chvíľu mlynárom „železného grófa“ čaká práve na vás. Pozývame vás na zaujímavú prehliadku vodného mlyna, ktorý pôvodne patril rodine Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Prezriete si pôvodné originálne zariadenie a uvidíte ako sa kedysi vyrábala múka. Na tomto mieste spoznáte tradíciu mlynárstva na Gemeri a fungovanie ekologickej vodnej energie, ktorú využívali naši predkovia v minulosti. Vodný mlyn v obci Kováčová, ktorý patril kedysi rodine Andrássyovcov z Krásnej Hôrky má pôvodné originálne technické zariadenia a stroje na proces mletia múky. Budova má 4 podlažia s pôvodným strojným zariadením, mlynské koleso a jeho privádzací drevený žľab k mlynu. Počas prehliadky sa dozviete, ako sa niekedy vyrábala múka pomocou pôvodného zachovaného zariadenia a vypočujete si príbeh mlynára a jeho rodiny, ktorí tu naposledy žili a pracovali. Súčasťou prehliadky je expozícia úžitkových predmetov a predmetov ľudovej tvorby, ako sú napríklad hrnčiarske, keramické, prútené výrobky, výšivky a iné pochádzajúce z tejto oblasti Gemera. Po prehliadke vás čaká príjemné posedenie na terase, kde sa môžete posilniť a občerstviť.
6. Vychutnať si urbex na ex
Urbex v Drnave: nájdite továreň, kde sa vyrábali diely pre reťazový most v Budapešti (Széchenyi Lánchid)
Nebyť Drnavy, ani most v Budapešti by nestál! V minulosti bola totiž Drnava baníckou obcou, kde sa spracúvalo železo. Železiarstvo malo v dejinách Drnavy dôležitú úlohu. V minulosti bolo toto miesto dôležitým centrom priemyslu, ktoré spracovávalo železné rudy z celého okolia. Drnava bola v očiach celého Uhorska na začiatku 19.storočia vzorovým železiarskym závodom. Práve tu boli dokonca odliate aj hlavné časti Széchenyiho reťazového mosta, ktorý spája Pešť s Budínom. Železiarne v Drnave však už viac ako 100 rokov nefungujú, a tak niekdajšia sláva podniku mizne spolu s jej priestormi. V roku 1730 boli v obci štyri pece a štyri hámre, ktoré patrili rodine Andrássyovcov. Neskôr pribudla aj vysoká pec či dúchadlo. Železiarne sa rozširovali. V roku 1825 bola v Drnave postavená na tú dobu veľmi moderná železiareň. Anglický technik John Paget, ktorý precestoval celé Uhorsko, navštívil aj železiarne v Drnave. Nad ich výbavou vyslovil hlboký obdiv. Gróf Andrássy vyvíjal veľké úsilie o rozvoj železiarní. Sám podstúpil viacero študijných ciest do zahraničia. Zároveň do zahraničia vysielal aj svojich technikov. Dvoch hámorníkov dokonca na vlastné náklady poslal vyučiť sa do Nemecka na dva roky. Po výrobkoch z Drnavy bol dopyt v Pešti, Košiciach, na Tokaji, v Segedíne a aj v Sedmohradsku. Po revolúcii v roku 1884 sa podnik znova rozšíril. Vyrábal sa tu ozaj pestrý sortiment – sporáky, nádoby, závažia, súčiastky do hodín ale aj železničné kolesá. Ďalej sa tu vyrábali skrutky, strojové súčiastky, zariadenie pre cukrovary, mlyny, pekárne či potrubie na vodu a paru pod vysokým tlakom. Zaujímavosťou je, že Juraj Andrássy tu v roku 1840 založil tzv. bratskú pokladnicu. Robotníci z každej zarobenej zlatky dali grajciar do pokladnice. Za tieto peniaze im železiarne potom zaplatili liečbu a lieky. Taktiež sa poskytoval jednorazový príspevok – pohrebné. Veľmi rozšírené boli problémy s reumatizmom. Pokiaľ to bolo možné, bratská pokladnica preplácala aj náklady na kúpeľnú liečbu. Po smrti Juraja Andrássyho dal nový gróf Andrássy železiarne do podnájmu nemeckým podnikateľom. Neskôr prenájom prevzala Rimavskomuránska spoločnosť. Výroba bola výrazne obmedzená v roku 1908 a v roku 1915 bola železiareň úplne zatvorená. Dnes budova len chátra. Aj napriek tomu je brána otvorená a vo vnútri je vidieť stopy po nedávnych návštevníkoch. V interiéri sa pohybujte len veľmi opatrne. Budova nie je stabilná a viacero stropov sa zrútilo. A hoci namiesto špičkovo vybavených a veľmi produktívnych železiarní v obci stojí teraz stará rozpadnutá a opustená budova, skrýva v sebe pozoruhodnú a živú históriu.
