fbpx

Regióny

Región Gemer

Región Gemera vás geograficky povedie od prameňa Hrona na severe až po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe po Oždianske serpentíny na západe. Gemer hraničí s národnými parkmi Slovenský raj a Muránska planina, na juhu sa rozprestiera krásny Slovenský kras.

Ak vám relax prináša čaro hustých lesov, hôr, dravých bystrín a strmých horských lúk, modrej hladiny jazier a rybníkov, v regióne Gemer si prídete určite na svoje. Gemer je kraj starobylých kostolov, panských kaštieľov a statkárskych kúrií. Všade naokolo charakter regiónu vyzdvihuje aj zachovaná ľudová architektúra. Na severe drevená, zrubová, na juhu murovaná, s typickými bielymi stĺporadiami podstienkov, pod ktorými sa v páľave zrelého leta sušia girlandy červenej papriky a trsy zlatožltej kukurice. Kostoly, katolícke aj evanjelické, si zachovali umelecky hodnotné rezbárske diela – renesančné a barokové oltáre, kazateľnice, krstiteľnice s množstvom sôch a obrazov. Unikátnym dokladom miestnej ľudovej tvorivosti sú kostolné lavice aj stropy s pestrou maľovanou ornamentikou. Ráz tomuto regiónu vtlačili bohaté náleziská drahých a úžitkových kovov vo vrchoch Spišsko-gemerského rudohoria a ich následné spracovávanie. Nesmiernym bohatstvom územia sú jedinečné fenomény – krasové a ľadové jaskyne v podzemí troch národných parkov, a to Slovenského raja, Slovenského krasu a Muránskej planiny. Spomedzi nich Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa sú svetovými unikátmi.

Najznámejšie miesta

Keď návštevník vstupuje na územie Gemera, jeho pozornosti neunikne fakt, že tento región má bohatú banícku históriu. Po stáročia sa v jeho chotári ťažili vzácne kovy – meď, nikel i kobalt. Vypovedá o tom starobylá banícka obec Stratená, slávne banícke mesto Dobšiná. A aj námestie i bohaté domy najväčšieho mesta Gemera v Košickom kraji v Rožňave dávajú tušiť niekdajší záujem nemeckých podnikateľov o bohatstvo, ktoré sa nachádzalo v podzemí. Rovnako Expozícia baníctva a hutníctva Gemera mapuje prierez históriou gemerského baníctva a hutníctva od praveku po súčasnosť s ukážkami prvotných dobývacích pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, banskej meračskej a osvetľovacej techniky. V expozícii Banské pracoviská možno vidieť banské diela v podzemí a v areáli Baníckeho zážitkového centra sa nachádzajú unikáty – tretí najstarší parný valec na svete a jediný parný nákladný automobil Škoda Sentinel na Slovensku. 

Žiaden turista neobíde históriou presiaknuté pamiatky ako stredoveký pôvodne gotický Hrad Krásna Hôrka. Neďaleko je secesné Mauzóleum rodiny Andrássyovcov. Odtiaľ zamierme na okraj Rožňavskej kotliny do Betliara. Práve tu, uprostred parku francúzskeho štýlu, stojí azda najznámejší kaštieľ Andrássyovcov. Postavený bol začiatkom 18. storočia v renesančno-barokovom slohu. Dnes je v ňom múzeum a unikátna je aj knižnica, ktorá na svojich policiach necháva odpočívať viac ako 20 000 zväzkov.

Najzaujímavejšie pamiatky z obdobia gotiky na Gemeri spája Gotická cesta, ktorá pokračuje aj na území Spiša.  https://www.terraincognita.sk/tip-na-vylet-21-za-panmi-z-gemera/

Na Gemeri nepochybne narazíte aj na unikátny chránený prírodný výtvor, najväčšiu ľadovú jaskyňu a prvú elektricky osvetlenú jaskyňu v Európe (od roku 1887) Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Ochtinská aragonitová jaskyňa je síce dlhá iba 300m, no jej bohatá aragonitová výplň vyniká jedinečnosťou. Medzi Slovenskom a Maďarskom sa v podzemnom systéme ukrýva jaskyňa Domica, ktorej zvláštnosťou je hojný výskyt netopierov (okolo 1500 kusov 16 rôznych druhov). Zaujímavou atrakciou je tu aj plavba člnkom po riečke Styx. Ak z Domice pokračujeme ďalej na východ, nemali by sme obísť ďalšiu sprístupnenú jaskyňu –  Gombaseckú. Medzi jej osobitosti sa radí tzv. Čierna vyvieračka. Ďalšia jaskyňa, ale bez sprievodcovskej služby, je unikátna Silická ľadnica s celoročnou ľadovou výzdobou v spodnej časti. Je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete v mierne klimatickom pásme. Krásnohorská jaskyňa sa s unikátnym stalagmitom s výškou 32,7 m radí medzi najväčšie na svete.

Gemer je kraj zrubových domov, milých ľudí s charakteristickým nárečím, ale i krásnou prírodou. Nachádza sa tu Stolica (1476m n. m.), najvyšší bod Košického samosprávneho kraja. Lákať vás bude aj majestátny 990 metrov vysoký Veľký Radzim.

Pozoruhodným miestom je rodný dom spisovateľa a zberateľa slovenských ľudových rozprávok Pavla Dobšinského v Kobeliarove.

Menej známe lokality

Za pozornosť v Rožňave stojí Strážna veža či Radnica.

Južne od Rožňavy sa nachádza atypický prírodný výtvor jazero Farárova jama. Východne zas Husitský kostolík Lúčka kedysi slúžil ako pevnôstka Jana Jiskru z Brandýsa a jeho vojska zloženého z bývalých husitov, vďaka čomu si vyslúžil prívlastok husitský.

Múzeum Vodný mlyn v obci Kováčová, ktorý patril kedysi rodine Andrássyovcov z Krásnej Hôrky, má pôvodné originálne technické zariadenia a stroje na proces mletia múky.

Koceľovce v údolí Hankovského potoka boli založené nemeckými osadníkmi, ktorí sem prišli zakladať bane. Najvzácnejšou pamiatkou je tu gotický chrám z prvej polovice 14. storočia.

Ranč pod Ostrou skalou sa nachádza v blízkosti Dobšinskej ľadovej jaskye. Zaoberá sa chovom koní rôznych plemien, ako aj chovom kráv. Pre začiatočníkov ale aj pokročilých ponúka výuku jazdy na koni, pre náročnejších zákazníkov organizuje ranč jedno aj viac dňové výlety v sedle koní s možnosťou táborenia v prírode.

Pri Jablonove nad Turňou je veľmi vyhľadávanou stredoveká sýpka Granárium. V Krásnohorskej dlhej lúke navštívte Dom remesiel, v Rejdovej Múzeum tradičnej kultúry, v Štítniku sa nachádza protiturecká pevnosť Vodný hrad, v minulosti chránený veľkými močariskami.

Na všetkých milovníkov adrenalínu, rýchlej jazdy, a dobrej zábavy čaká v Plešivci (16 km od Rožňavy) motokárová dráha. Pre skúsených pretekárov aj bežnú verejnosť ponúka trať s dĺžkou 650 metrov. Alebo si zájdite do Brzotína do jazdeckého areálu.

Gastronómia

Gastronómia tohto špecifického regiónu spájajúceho po južnej maďarskej hranici východ a západ Slovenska odkazuje na mimoriadne pestré kulinárske dedičstvo, od tradičných pokrmov až po „finom csemege“ lukulské kúsky. Maďarský vplyv je možné ochutnať v jedlách z hovädzieho mäsa, kačíc a husí. Z polievok spomeňme polievku z kyslého mlieka, ovocnú polievku z dulí či baraniu polievku. V miestnych kuchyniach sa často na prípravu jedál používa bravčová masť alebo olej. Aby tu miestni kuchári dodali jedlu zvláštnu vôňu, variť nezačnú bez cibule, mletej papriky či majoránu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta. Zaujímavé sú aj prílohové omáčky na báze zeleniny. Jedno je však pri všetkých variáciách zhodné, na Gemeri sa preferuje jedlo v tvare guľky. Gemerské guľky, jedlo baníkov a drevorubačov, sú zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa, utopené v paradajkovej omáčke či kyslej kapuste s omáčkou. Ďalej sú to sladké tvarohové gombolce s marhuľami, parené buchty s domácim slivkovým lekvárom alebo makom. Zaujímavé sú tvary polievkovej cestoviny – špecifických gágorikov, ktoré sa vyrábajú za pomoci vretena a brda. Z kukuričnej krupice sa robia tzv. škorce s makom. Z hladkej chlebovej múky sa zas pečú kysnuté posúchy, kysnutý je aj hubovník – slaný koláč plnený hubami. Jedným z prekvapení je egrešová omáčka, neuveríte – k stejku. Z nápojov je tu obľúbená už klasická hriata pálenka.

Typické produkty pre oblasť

Špecifické produkty regiónu Gemer sa zrodili v jeho malebných obciach, Vyšná Slaná a Rejdová sú príkladom bohatej folklórnej tradície a zvyklostí. V Rejdovej je dokonca hojne zastúpená aj pôvodná ľudová architektúra, čím sa stala národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Zaujímavé sú tu tkané koberce aj paličkovaná čipka. Gemerčania boli známi šitím kožúškov, kvalitnou prácou drevorezbárov či drotárov. Možno práve z tohto regiónu je ideálne odniesť si nejakú hračku z dreva alebo umelecký výrobok z kováčskej či drotárskej  dielne. Hrnčiarstvo kedysi dávalo v Gemeri prácu stovkám ľudí, vyberte si z rozsiahlych zbierok gemerskej keramiky, misu alebo krčah. Obľúbená je stále výroba kožených pastierskych káps a kožených obalov na fľaše, ale aj kvalitná výroba šindľov. Za feudalizmu bolo dielní na území Gemera v Dobšinej, Rožňave, Štítniku a vo Vlachove niekoľko zvonolejárskych dielní, preto nech vašu cestu Gemerom šťastne ukončí napríklad symbolický zvonček, ktorý si z tohto regiónu odnesiete.

oblastná organizácia cestovného ruchu
oblastná organizácia cestovného ruchu
kontakt
Turistické informačné centrum Rožňava