fbpx
(neza)Túlajte sa s Makovicou: K Ladislavovej vyvieračke, okolo Rastlinného kostola až do Jasova

Vydajte sa s nami na miesta, kde pravdepodobne nepostretáme desiatky či stovky turistov. Na druhej strane však zažijeme a spoznáme doposiaľ (možno) nepoznané zákutia Košického kraja, ktorými sa raz môžete predviesť pred návštevou zo zahraničia alebo ich poukazovať deťom. Vyberieme sa juhozápadne od Košíc, za takzvaným rastlinným kostolom sv. Ladislava pri obci Debraď. Po ceste nevynecháme vyvieračku a naše putovanie zavŕšime v Jasove.


Podľa toho, či sa prepravujeme vlastnou alebo autobusovou dopravou, zvolíme si trasu, ale po celý deň nás bude sprevádzať žltá značka.

AUTO: Z obce Drienovec (zastávka autobusu) sa po modrej a žltej značke dostaneme do Drienovských kúpeľov (tu je možné zaparkovať vlastné auto) a okolo jazierka a jaskyne sa po žltej značke strmým stúpaním dostaneme na Ladislavovu vyvieračku. Pre návrat k autu použijeme tú istú cestu.
AUTOBUS: Ak sme prišli verejnou dopravou, môžeme pokračovať po žltej značke až do Jasova, kde si prezrieme ešte Jasovský rybník, kláštor, prípadne aj jaskyňu a pre návrat využijeme autobus SAD.


Drienovské kúpele vraj založili mnísi, ktorí boli znalcami byliniek a varili z nich liečivé vody na kúpanie. Koncom 19. storočia boli vyhľadávaným odpočinkovým miestom majetných pánov aj pre svoj špeciálny grog – zmes bylín a alkoholu, kde veľký podiel mali tunajšie drienky. Keď na jar ešte pred vypučaním listov drienkové kríky zakvitnú, stráne Jasovskej planiny žiaria sýtožltou farbou. Dnes je na mieste kúpeľov Domov seniorov.

Za umelým jazierkom sa cez pás stromov dostaneme na odbočku k Drienovskej jaskyni. Len pár metrov popod skalu porastenú tými najčudesnejšími machmi, papraďami a inými vlhkomilnými rastlinami nás delí od jazierka pod skalou. Zo skaly nad jazierkom visia dlhé záclony brečtanu a voda vytekajúca z útrob jaskyne je ľadová a krištáľovočistá. Jaskyňa je významným hniezdiskom viacerých druhov netopierov.

Fantázia pracuje a v tieni hustých stromov či za súmraku si tu vieme predstaviť Aragorna napájajúceho svojho koňa alebo princeznú Fantagiro odpočívajúcu pred ďalším tvrdým zápasom s nebezpečnými čarami jej neprajníkov.

Za svätým Ladislavom, ako inak, udatne

Akoby v pokračovaní tajomného príbehu stúpame po žltej značke hustým porastom rôzne poprepletaných a pokrútených stromov a krov. Značka sa miestami hrá s nami na schovávačku, ale sledujúc pozorne chodník neomylne postupujeme a dostávame sa do cieľa našej cesty na rozsiahlu lúku Ladislavovej vyvieračky.

Príbeh tohto miesta nás núti ostať stále v minulosti a v svete legiend, tento raz v 11. storočí. Svätý Ladislav, okrem toho, že bol uhorským kráľom, bol aj udatný bojovník a rytier. Bojoval s barbarskými kmeňmi a na týchto miestach sa dostal do obkľúčenia. Vojaci trpeli hladom a najmä smädom. Zúfalý Ladislav zabodol svoj obojručný meč do zeme, čím vznikol kríž. Pokľakol a prihovoril sa Stvoriteľovi. Keď modlitbu ukončil a vytiahol meč zo zeme, vytryskol spod meča prameň čistej životodarnej vody. Ladislavovo vojsko bolo zachránené.

Unikátny rastlinný kostol

Dnes je krasová vyvieračka zachytená do rúrky zasadenej do kamenného múrika na okraji lúky len niekoľko metrov od poľovníckej chaty a od ďalšieho mystického miesta – Rastlinného kostola. Kostolík sv. Ladislava tu stál už v 15. storočí a patril premonštrátom z Jasova. Koncom 16. storočia ho spustošili Turci a postupne chátral. Až po 2. svetovej vojne tu obyvatelia okolitých dedín postavili kaplnku a usporadúvali k nej púte. Za nevyjasnených okolností kaplnka v 50. rokoch vyhorela.

Záujem o osud ruín kaplnky sa obnovil až po r. 1989. Medzitým si ale miesto, kde kedysi stála kaplnka, vzala príroda späť. Vyrástli a zmohutneli tu stromy. To dalo podnet vzniku neobyčajného Rastlinného kostola.

Pôvodný pôdorys kaplnky vyznačuje nízky múrik a siluetu svätostánku vytvára drevená konštrukcia kostola a veže s krížom (tiež dreveným) na vrchu. Stromy rastúce vo vnútri kostola už svojimi korunami prečnievajú cez postavené trámy, drevenú konštrukciu obrastajú popínavé rastliny. Niekto popri múriku zasadil pár ružových kríkov. Vo vnútri bol vybudovaný kamenný oltár a kamenný ruženec.

Miesto je dokonalým príkladom citlivého spojenia ľudského a prírodného, svetského i duchovného, prinúti postáť každú i tú najtvrdšiu dušu a v tichu porozmýšľať nad pominuteľnosťou človeka a obrovskou silou prírody.

Veľká lúka s krásnym výhľadom na hrebeň Volovských vrchov je ideálnym miestom pre posedenia s priateľmi, odpočinok, či veselé detské hry. Ak sme sa rozhodli pokračovať po žltej značke do Jasova, čaká nás ešte temer 6 kilometrov cesty po lúkach a najmä lesných cestách v tieni lesov Jasovskej planiny.

V závere našej cesty sa dostaneme k Jasovskému rybníku, ktorý je dnes už v súkromných rukách a dobudováva infraštruktúru pre úlovku chtivých rybárov. Pohodlie im zaručujú drevené domčeky vybudované po oboch stranách rybníka. Na ceste vedúcej po hrádzi priamo ku kláštoru je dnes brána, otvorená len obmedzenú dobu, ale v sezóne sa ku kláštoru a k autobusovej zastávke dostaneme cez areál autokempingu. Ak by aj táto možnosť zlyhala, po modrej značke musíme obísť prekážku okolo cintorína a jaskyne.