Navštívil si už niekedy botanickú záhradu alebo arborétum? Chápem, nie je všade. Je to dokonalá oáza pokoja, plná zelene, kde si oddýchne tvoje telo i duša. Ale sú aj iné zákutia. Močiare, brehy, remízky, hájiky, medze, oázy pri prameňoch, lesy, lúky, lomy, mokrade… Je dobré poobzerať si také zelené oázy a nechať pracovať fantáziu. Kreativita príde sama. Najmä vo chvíli cvaknutia spúšte. Alebo aspoň mobilu. Keď sa to rozbehne, začne ťa to baviť a čas mihá okolo teba, ako míľniky na autostráde. Keď skončíš, máš pamäťovku plnú zelene, hlavu plnú kvetov, pľúca naplnené kyslíkom, nos plný vlhkého vzduchu a hlavu vzrušenia.
Zelené oázy sú dostupné všade, chce to trochu pozornosti a fantázie. Aj odvahy. Veď, častokrát zelený ostrov nájdeš doslova v blízkosti panelákov či rušnej ulice mesta. Alebo v zanedbanom parku (čím sme nechceli povedať, že v udržiavanom také niečo nenájdeš).
Princípom sú zaujímavé zákutia a ochota tvoriť s fotoaparátom. Insta fotka je dnes „in“, ale ani klasika sa nehádže do koša, najmä keď ju vyvoláš v zelenej oáze a ustáliš dobrým pocitom. Zostáva dlhšie, aj keď trochu viac bolí. Je na tebe, čo si zvolíš, čo utkvie v tvojej internej alebo externej pamäti.
1. Selfie vegetariánky s „mäsožravkou“
Botanická záhrada UPJŠ Košice
V skleníku bolo pekne horúco, a vlhko. Ako v triede počas maturity. Aj to je pocit, ktorý ťa môže na chvíľu zaskočiť v botanickej záhrade. Cieľ je však jasný, vybojovať si záber na zemi, alebo aspoň v záhrade. Nájdeš ho v skleníku s rôznymi farebnými a zelenými rastlinkami. Ale hľadaj tú, ktorej z okvetia trčí rezeň, ako hladnému jazyk. Mäsožravka je totiž fajn už od detstva. Láka zástupy a dlhé rady zvedavcov. Aký to paradox, keď sa ty, ako pravý vegetarián a milovník zelene, postavíš pred túto Adelu, ktorá ešte nevečerala. Stlačíš spúšť a hneď vieš, že to bude najmä spúšť pre priateľov. Jednoducho pastva pre oči. Ale nezostaň iba pri mäsožravke, pozri aj iné zákutia: palmy, banány, lekná, pomaranče, bambusy, kaktusy s tými najkrajšími kvetmi… Od výmyslu sveta, ale pozor, pastva iba pre oči. Aj preto si daj radšej hot-dog, alebo radšej dobi baterku do fotoaparátu. Vyjde ťa to lacnejšie.
Viac informácií TU.
2. Objať 200-ročný strom
Sekvoja a záhrady pri Jasovskom kláštore, Jasov
Už si videl živého mamuta? Nie? Tak ti jedného ukážeme na Kraji sveta, v Jasove. Rozhodol si sa zalistovať v pamäti a typuješ, ktorá kosť v jaskyni patrila mamutovi? Žiadna, iba ak jaskynnému medveďovi. Tak potom kde vlastne? Nevieš? Nuž stojí rovno pred Jasovským kláštorom premonštrátskeho rádu. Nie je to štvornohý predchodca slona, ale jednonohý kôrou obrastený obelisk z rodu stromovitých. Skrátka, sekvojovec mamutí. Vysoko prečnieva nad strechy kláštora a pritom ide o vcelku mladý stromček. Aspoň na pomery tohto druhu. Kolegovia z amerických národných parkov majú aj niekoľko tisíc rokov, ten jasovský iba 200. Samozrejme, približne. Je to mamutí rekord medzi dĺžkou života stromov a jeden taký môžeš objať aj v záhrade Jasovskej kláštornej okrasnej záhrady. Podľa botanikov by mohol strom v našich končinách dorásť až do výšky 30 metrov, v Kalifornii tomu najvyššiemu namerali takmer 150 metrov.
Poď sa pomerať s megastromom, objím jeho šíri driek, pomaznaj sa hrubou, no vláknitou kôrou červeno-hnedej farby. A keď sa nadýchaš modro-zelenej farby ihličia, tejto exotickej dreviny. Už ho máš? Aj na externej pamäťovke? Objal si 200-ročný strom a máš z toho záznam? Tak fajn, utekaj spracovať insta foto na sklo, alebo na papier.
Viac informácií TU.
3. Namočiť sa v najvyššom umelom vodopáde
Anglický park, Betliar
Je to umelecký skvost a pritom rastie zo zeme. Díva sa na teba zdola, zboku ba i zhora. Prírodný park s rozlohou 57 hektárov je súčasťou areálu kaštieľa Betliar. Tvoria ho vzácne dreviny, rastliny, umelecké stvárnenie, ako aj rôzne budovy a prvky drobnej parkovej architektúry či plastiky. Kaštieľsky park je starý 230 rokov a naprojektoval ho francúzsky empírový záhradník. Dominantou je Rímsky vodopád v podobe zrúcaniny antického akvaduktu z roku 1823. Obnovili ho v roku 2016 a výškou 9 metrov je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku. Chcel by si sa namočiť? Nie je to práve správanie lorda v anglickom parku, ale v minulosti si tak urobiť nemohol. Ešte začiatkom minulého storočia dal gróf Andrássy bazén pod vodopádom ohradiť vysokou klietkou a upravil ho ako zverinec, kde choval ľadové medvede. Bol to vôbec prvý chov týchto bielych šeliem na svete.
Dnes už insta fotku s bielymi labami necvakneš, ale necvakneš zubami naprázdno. Nádherné zelené zákutia v rozľahlom parku ti umožnia na chvíľu sa dostať mimo modrej planéty. Tak nezabudni na uhlíkovú stopu, aby ťa v tom tichu vôbec našli.
Viac informácií TU.
4. Zablúdiť ako @adriazia
Park pri Trebišovskom mauzóleu
V Trebišove sa stratiť nedá. Môžeš sa hnevať koľko chceš, ale na dlhej ulici sa nestratíš. Zablúdiť však môžeš v unikátnom parku za tunajším kaštieľom. Vojdeš do sveta všetkého, čo spája nebo so zemou, minulosť s budúcnosťou, vodu so súšou a slané so sladkým.
V historickom parku, ktorý patrí medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie parky v strednej Európe, nájdeš hvezdáreň, aj starú pivnicu vodného hradu, základy románskeho kostola i secesnú synagógu. Na brehu jazierka mauzóleum grófa Andrássyho, ale aj duch jeho nevery (údajne s cisárovnou Sissi) Nad tým všetkým tróni kaštieľ s pozoruhodným múzeom. V parku je 62 hektárov zelenej oázy s 20 druhmi ihličnanov, 40 druhmi listnatých stromov a 20 druhmi krovín. No skús nezablúdiť v tomto pralese. Natiahni si niť a nechaj sa unášať, keď sa budeš vracať späť, v tvojom fotoaparáte zostane niť @adriazia, ako pestrá rozpomienka na oázu peknoty.
Koncom 19. storočia bol park považovaný ešte za najkrajší v celom Uhorsku a vyrástol na základoch lužného lesa. Vyber si miesto na selfie, ale ak si zelený, tak pohľadáš tie najcennejšie stromy a kríky. Do notesa si zapíš a na pamäťovku prenes podobu sofory japonskej, borievky čínskej či borievky virgínskej. V posledných rokoch je na jar pastvou pre oči, nos i chuťové poháriky záplava sýtozeleného medvedieho cesnaku. A ak vstúpiš aj do múzea, oči si odložíš do architektúry francúzskej záhrady.
Viac informácií TU.
5. Zaručať hlasnejšie ako lev v ZOO
ZOO Spišská Nová Ves + ZOO Košice
Za exotikou nemusíš cestovať ďaleko. Kúsok Afriky, Ázie či Ameriky ti poskytnú aj zoologické záhrady. V každej to hučí a hmýri sa ako v úli. Ak tam doletíš aj ty so svojou suitou, zaručíš zaručene hlasnejšie ako lev. A propos, sú tu aj iné hviezdy, ako leví kráľ. V košickej ZOO je pripravených hneď niekoľko vzácnych druhov, ktoré návštevníci nikde inde na Slovensku neuvidia. Celkovo však takmer 300 druhov zvierat z celého sveta. Klasikou sú už roky tulene, panda či tučniaky. Novými prírastkami sú ročné medvede Máša a Filip. Absolútnou hviezdou je leopard čínsky so svojou družkou. Tento druh sa vrátil do košickej ZOO po 30 rokoch.
Na Spiši je najpríťažlivejší pavilón opíc, kengura, komunikatívny somár domáci, vzácne operence či dvojhrbá ťava. Aj tu si zareveš do sýtosti, najmä keď po prehliadke opíc zavítaš sám do tunajšieho monkeylandu.
Viac informácií o ZOO Spišská Nová Ves tu a o ZOO Košice tu.
6. Zahrať sa na Mauglího
Vihorlatský prales
Aj ty si prežíval s napätím Mauglího dobrodružstvá v džungli? Nie je to tak dávno, čo sa na Kraji sveta, teda na východe Slovenska, objavil Vihorlatský prales. Pravda, tieto stromy sú stále na území Vihorlatských vrchoch, ktoré sú spolu s ďalšími troma pralesmi na východnom Slovensku, s ďalšími šiestimi na Ukrajine a piatimi lesmi v Nemecku, súčasťou jediného zápisu na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO – Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.
Parádna jazda začína na brehoch Zemplínskej šíravy, kde sa vyšantíš a vhupneš na Morské oko, ktoré je vstupnou bránou do pralesa. Čaro pralesa spočíva v rajských zátišiach, nedotknutých človekom. Ochranársky pohľad na 200-ročné buky a ťažkú dostupnosť území prispeli k tomu, že bukový prales funguje vo svojej pôvodnej harmónii a teda v plnej kráse. Bez ľudského zásahu tu neustále prebieha cyklus, v ktorom staré stromy uvoľňujú miesto novým a tie okamžite vyrastajú na vhodnom mieste. Prales obývajú aj vzácne živočíchy a nie je ich až taký problém stretnúť: salamandra škvrnitá, fúzač alpský či slizniak karpatský. Len buď opatrný a citlivý. Ani Mauglí by to neurobil inak, preukáž mu tú láskavosť a staň sa jeho parťákom. Až vtedy ťa les obdarí poznaním a pokojom múdreho pralesa.
Váž si tu možnosť, skloň sa v nemom úžase pri pohľade na zem a ľahko zbadáš drobné zelené stonky a lístky vyrastajúce z odumretých popadaných kmeňov. Nebolo to tak vždy, lebo až do roku 2012 bol prales neprístupný, sťa súčasť tunajších vojenských lesov.
