fbpx

Umelecký kováč Cyril Horák, obec Ruskov

Kde ste naposledy videli podkovu? Na konskom kopyte asi nie. Na stene nad dverami? Tam zvykne visieť často, aby priniesla šťastie do domu. Ak to tak má byť, musí byť pripevnená tak, aby oba konce smerovali nahor a vytvárali písmeno U. Vtedy šťastie ostane u vás, nevysype sa. Už starí Kelti verili v magickú moc železa, ktoré malo zaháňať zlých duchov a nad vchodmi svojich príbytkov si vešali staré podkovy. Aj dobre podkutý kôň prináša svojmu majiteľovi šťastie. Spojenie podkova a kôň patrí k sebe viac, ako čokoľvek iné.

Cyril Horák sa ku kováčstvu dostal cez kone. Jazdil na nich, zoznámil sa s podkúvačom a sám sa neskôr zapísal na podkúvačský kurz. Bavilo ho to, v záhrade si zriadil dielničku. Keď sa zamestnal vo firme, kde mali aj kováča, priučil sa od neho všetko, čo sa dalo. Podkovy mu priniesli trochu šťastia, pretože po zriadení Uličky remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach sa stal prvým kováčom, ktorý tu získal dielňu. Strávil v nej s manželkou 18 rokov. Dnes má dielňu vo svojom dome v Ruskove a predmety z kovu vytvára pre predajne ÚĽUVu.

Kríže, svietniky, anjelici, betlehemy, plastiky, rôzne doplnky, ale aj srdiečka a podkovičky pre šťastie, ktoré vznikli na jeho nákove, robia radosť ľuďom. Mnohé pôsobia krehko a jemne, akoby ani nevznikali zo železa roztaveného v horúcej pahrebe, zovreté silnými kliešťami. Akoby ani necítili údery ťažkého kladiva a dotyky brúsneho kotúča, keď menia svoju podobu. Čierne remeslo z kováčskej vyhne dostáva u Cyrila Horáka láskavú tvár. So svojimi vedomosťami a zručnosťami sa rád podelí aj so záujemcami o čierne remeslo. Tak, ako sa on pred rokmi priúčal u majstra, radí dnes svojim učňom, pre ktorých z času na čas pripravuje kurzy a tvorivé dielne. Nechce, aby remeslo vymrelo, aby ho nahradili priemyselne lisované kovy, ktoré ľudia nakúpia za lacný peniaz, no bez hodnoty poctivej ručnej práce.

Remeselnou výrobou železných predmetov sa na území Slovenska zaoberali už Kelti. Ručná kováčska malovýroba sa formovala od 8. - 9. storočia až do polovice 20. storočia. Na vidieku bolo kováčstvo zamerané na výrobu a opravy poľnohospodárskeho náradia, nástrojov pre drevorubačov a remeselníkov, dopravných prostriedkov (kovanie vozov, kočov, bričiek, saní). Kováči vyrábali aj mreže, okenice, dvere, kovania dverí a okien, či petlice. Osobitnú súčasť kováčstva tvorilo podkúvačstvo, ktoré sa špecializovalo na podkúvanie koní a ťažného dobytka. Pre každý druh ťažného zvieraťa boli určené tvarom odlišné železné podkovy. Podkúvačstvo malo veľký význam pri rozširovaní chovu koní a ťažných zvierat pre hospodárske i vojenské účely. Bolo dominantnou zložku denného režimu práce kováča. Pri podkúvaní kováč poskytoval zvieratám aj potrebnú veterinárnu starostlivosť.

O Cyrilovi Horákovi sa dozviete na jeho FB profile.

Ruskov
mapa