Fašiangy sú na východe Slovenska, a teda aj v Košickom kraji, obdobím, kedy nastupuje nespútaná radosť, hodovanie a ľudová mágia pred obdobím pôstu. Od Spiša až po Zemplín sa toto obdobie spája s unikátnymi zvykmi, ktoré majú korene až v predkresťanských časoch starých Slovanov. Pozrite sa s nami na to, prečo sa tancovalo „na konope“, aký význam mali kruhové jedlá, čo bol radostník a ako prebiehala pravá východniarska zabíjačka.

Hoci dnes fašiangy vnímame ako obdobie medzi Tromi kráľmi a Popolcovou stredou, ich korene siahajú hlboko do predkresťanskej éry. Pre starých Slovanov išlo o kľúčový bod roka – prelom zimy a jari.

V tomto čase sa vykonávali magické úkony, ktoré mali zabezpečiť prežitie komunity. Masky neboli len zábavou; mali ochrannú funkciu a slúžili na zmätenie zlých duchov. Hluk zvoncov a bičov mal vyhnať Moranu (zimu) a prebudiť k životu boha slnka, ktorého návrat Slovania oslavovali práve symbolikou kruhu.

Magický tanec „na konope“ aj mágia plodnosti

Jedným z najvýznamnejších zvykov na východnom Slovensku boli fašiangové pochôdzky v maskách. Ich cieľom nebolo len pobaviť, ale zabezpečiť hospodársku prosperitu.

• Konopný tanec: Keď maškary navštívili dom, gazdiná s nimi musela tancovať a vyskočiť čo najvyššie. Verilo sa, že tak vysoko, ako gazdiná vyskočí, narastie v tom roku konope a ľan.

Symbolika masiek

Hlavným bodom programu boli maškary. Na východe sa kládol dôraz na masky zvierat a postáv, ktoré mali “prevrátiť svet hore nohami”.

• Turoň: Maska tura (býka), symbol plodnosti a sily. Turoň musel v každom dvore poriadne vyvádzať, aby sa v nasledujúcom roku darilo dobytku.

• Chlap za babu (a naopak): Muži prezlečení za ženy boli klasikou, často sprevádzaní “Cigánkou”, ktorá veštila z ruky za kúsok slaniny.

Pochovávanie basy, svadby a priadky

Tento symbolický obrad ukončuje fašiangy presne o polnoci pred Popolcovou stredou. Na východe býva tento rituál mimoriadne teatrálny – “kňaz” číta vtipné hriechy dedinčanov, “plačky” nahlas nariekajú a basa sa vynesie von, čo znamená koniec zábavy a začiatok pokánia.

Fašiangy boli hlavnou svadobnou sezónou. Kto sa nestihol vydať do Popolcovej stredy, musel čakať až do jari. Na Spiši sa hovorievalo: “Kto še nefrendži cez fašangi, budze šidzec na pripecku.”

Pravá východniarska zabíjačka

Zabíjačka bola na východe spoločenskou udalosťou roka. Zúčastňovala sa jej celá rodina a susedia, pričom každý mal svoju presne určenú úlohu.

Priebeh a etiketa zabíjačky:

1. Ranný rituál: Začínalo sa za svitania prípitkom „hriatym“, aby mäsiarovi a pomocníkom nebola zima.

2. Spolupráca generácií: Muži sa starali o rozrábku mäsa, zatiaľ čo ženy v kuchyni pripravovali koreniny a čistili črevá na tradičné hurky (jaternice).

3. Koštovka: Počas dňa sa priebežne ochutnávalo a ladili sa chute klobás a tlačenky.

4. Zabíjačková hostina: Vyvrcholením bola spoločná večera, ovar alebo inak povedané Grejzupa, pečené mäso s chrenom a domáce špeciality. Nikto neodišiel bez výslužky nazývanej radostník, čo bolo gesto susedskej súdržnosti.

Mágia kruhu na tanieri: Prečo jeme šišky, kreple a pirohy?

Gastronómia východného Slovenska počas fašiangov je postavená na sýtosti a symbolike. Dominujú kruhové jedlá, ktoré majú hlboký význam:

• Kruh ako Slnko: Vyprážané šišky (kreple), pampúchy či rituálne koláče svojím tvarom a zlatistou farbou pripomínajú slnko. Jedením týchto jedál ľudia symbolicky prijímali silu vracajúceho sa slnečného svetla.

• Ochranná bariéra: V staroslovanskej mágii kruh predstavoval hranicu, cez ktorú neprenikne nič zlé. A tiež symbolizoval kolobeh. 

• Tradičné pochúťky: Na stole nesmeli chýbať tatarčané pirohy, fánky (božie milosti) a mastné zabíjačkové jedlá, ktoré mali zaručiť, že rodina bude mať po celý rok dostatok.

• Konzumácia vajec: Jedenie vaječných jedál malo pôvodne obradný charakter, ktorý súvisel so symbolikou plodnosti. 

Záver: Fašiangy ako oslava života

Fašiangy na východe Slovenska sú fascinujúcim spojením kresťanskej tradície a starých pohanských zvykov. Či už ide o veselé pochovávanie basy, vysoké skoky pri konopnom tanci alebo vôňu čerstvých šišiek, všetky tieto zvyky smerujú k jedinému cieľu: osláviť život a pripraviť sa na nový začiatok, ktorý po zime prináša jar.

Zdroje: / Jedlá a nápoje našich predkov – Rastislava Stoličná / ludovakultura.sk /