Evanjelický kostol v Gelnici

Evanjelický kostol v Gelnici patrí medzi najvýznamnejšie klasicistické sakrálne stavby v regióne Spiša. Bol postavený v roku 1784, v období, keď sa evanjelickým cirkvám po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. umožnilo budovať vlastné chrámy. Výstavba kostola si vyžiadala približne 30-tisíc zlatých, ktoré boli získané z príspevkov približne 200 veriacich, viacerých baníckych cechov a významného ťažiarstva Roberti, ktoré v tom čase zohrávalo dôležitú hospodársku úlohu v meste.

Ťažiarstvo Roberti sa významne podieľalo aj na vnútornom vybavení kostola – financovalo napríklad kazateľnicu a oltár. Baníci z miestnej bane venovali kostolu banícky chór, ktorý dodnes pripomína silné prepojenie cirkevného života s baníckou tradíciou Gelnice. Ďalšie ťažiarstvo, zasvätené sv. Jánovi evanjelistovi, darovalo kostolu obraz cisára Jozefa II., pričom jeho meno je dodnes uvedené na pamätných doskách nad hlavným vstupom ako prejav vďaky za náboženskú toleranciu.

Interiér kostola je cenný aj z umeleckého hľadiska. Na hlavnom oltári sa nachádza olejomaľba Samaritánky a Krista, ktorú vytvoril akademický maliar Karol Jakobey v roku 1887. V baníckom chóre je umiestnené plastické zobrazenie baníkov pri práci v podzemí, čo je unikátny prvok pripomínajúci históriu baníctva v meste a jeho význam pre rozvoj celej oblasti.

Kostol tak nie je len miestom duchovného života, ale aj dôležitou kultúrno-historickou pamiatkou. Dokumentuje prepojenie viery, baníckej tradície a mestského rozvoja Gelnice v 18. a 19. storočí. Svojou architektúrou, historickými prvkami a umeleckou výzdobou ponúka návštevníkom pohľad na život evanjelickej komunity v období klasicizmu a zároveň pripomína bohatú priemyselnú minulosť regiónu.