Niektoré miesta si uchovávajú ticho dávnych vekov. Iné zasa rozprávajú príbehy o ľuďoch, ktorí museli odísť, o dedinách, ktoré zmizli z máp, či o stavbách, ktoré už neslúžia svojmu účelu. Temný turizmus v Košickom kraji odhaľuje fascinujúce zákutia, kde sa minulosť prelína s melanchóliou a príroda si pomaly berie späť to, čo jej kedysi patrilo.

Druhá časť nášho putovania po stopách temného turizmu nás zavedie na miesta, kde sa história rozpadá pod ťarchou času, no zároveň priťahuje svojou tichou krásou. Od zaniknutých dedín cez zaplavené osady až po opustené tunely a technické pamiatky – každý kút nesie svoj vlastný príbeh o zániku i prežití.

Miloj

Zvyšky kostolíka uprostred poľa sú posledným viditeľným svedkom zaniknutej obce Miloj. Obyvatelia ju založili pravdepodobne v 13. storočí a svoj kostol zasvätili svätému Stanislavovi. Archeologický prieskum potvrdil, že išlo o ranogotickú jednoloďovú stavbu so západne orientovanou vežou.

Aj dnes možno pozorovať na veži starostlivo opracované kamene a zvyšky západnej steny lode. Prepracované portály svedčia o zručnosti vtedajších kamenárov.

Prvá písomná zmienka o „terra Miloy“ pochádza z roku 1255, samotný kostolík sa však v historických prameňoch objavuje až v roku 1402. Dedina pravdepodobne zanikla v 16. storočí a jej opustený kostol sa stal zdrojom stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v neďalekom Spišskom Hrušove.

Dobšinská Maša

Osada Dobšinská Maša kedysi ležala v srdci baníctva a hutníctva. V roku 1960 bola pričlenená k obci Dedinky a pri výstavbe vodnej nádrže Palcmanská maša bola pôvodná osada zatopená. Nová Dobšinská Maša vznikla na južnom brehu priehrady.

Dnes na jej históriu upozorňuje náučný chodník, ktorý návštevníkov prevedie dejinami života a zániku tejto oblasti. Začína v obci Dedinky a ponúka informácie aj o ochrane lesa, poľovníctve či baníckej minulosti regiónu. Zaujímavosťou je pozostatok stožiaru lanovky, ktorá kedysi slúžila na prepravu rúd.

Podobný osud postihol aj obce v okolí Ružínskej priehrady, ktoré boli čiastočne zatopené počas jej výstavby.

Tiché tunely – Margeciansky a Slavošovský

Nie všetky veľkolepé stavby slúžia svojmu pôvodnému účelu. Margeciansky tunel, ktorý kedysi patril medzi rušné železničné spojenia, je dnes opustený a pohltený tichom prírody. Nachádza sa asi tri kilometre od obce Margecany pri vodnej nádrži Ružín. S dĺžkou 431 metrov bol postavený v rokoch 1867 – 1872 ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, jednej z najdôležitejších tratí vtedajšieho Uhorska.

Slavošovský tunel vznikol o niečo neskôr – výstavbu železnice si vyžiadal rozvoj papierenského priemyslu koncom 19. storočia. Železničná trať Slavošovce – Plešivec fungovala bez problémov až do Viedenskej arbitráže, po ktorej Slavošovce stratili priamy kontakt so svetom. Dnes je návšteva tunela zážitkom pre milovníkov dobrodružstva – podľa ročného obdobia možno trasu prejsť pešo alebo sa v daždivých mesiacoch preplaviť ako podzemnou riečkou. Vstup si však vyžaduje pevnú obuv, výstroj a spoľahlivé svetlo.

Múzeá temných dejín

Temný turizmus však nie je len o ruinách a opustených miestach. V Košickom kraji možno navštíviť aj múzeá, ktoré uchovávajú spomienku na bolestivé kapitoly našich dejín.

Múzeum obetí komunizmu – Košice

Po takmer 32 rokoch od jeho pádu komunizmu sa podarilo vybudovať prvé multimediálne múzeum, ktoré sa zameriava predovšetkým na ľudí, ktorí sa stali obeťami vo vlastnej krajine.  Múzeum otvára tému obetí, ktoré počas 40 rokov trvania komunizmu boli perzekvovaní z rozličných politických dôvodov. Pokrýva dve obdobia komunizmu – roky 1945 až 1968 – tzv. tvrdých perzekúcií  a obdobie od roku 1969 až po rok 1989 – tzv. obdobie normalizácie, keď boli občania perzekvovaní sofistickými metódami, ktoré držali ľudí v neustálom strachu.

Sieň bojovej slávy – Dargov

Pamätná izba na Dargove pripomína sedem týždňov trvajúcu bitku z prelomu rokov 1944 a 1945, jednu z najkrvavejších na Slovensku. Červená armáda tu stratila viac ako 20-tisíc vojakov. V areáli pamätníka sa nachádza expozícia s historickou bojovou technikou, náučný chodník i malé kino s dokumentmi o 2. svetovej vojne a oslobodzovaní regiónu.

Múzeum na čiare – Lekárovce

Na juhovýchode kraja, v obci Lekárovce pri slovensko-ukrajinskej hranici, sa nachádza múzeum zamerané na históriu štátnej hranice, pašovania a prevádzačstva.

Návštevník tu nájde artefakty pašerákov aj predmety viažuce sa k osudom ľudí, ktorým hranica rozdelila rodiny. Múzeum približuje nielen minulosť, ale aj súčasnosť tohto stále živého priestoru.

Prvú časť Temných príbehov Košického kraja nájdeš TU!

Zdroje: www.dedinky.eu / Tomáš Galierik – Miesta zločinu a tragédií / mok.sk / muzeumnaciare.sk