fbpx
Po stopách viery: sakrálne a pútnické pamiatky

Vydajte sa po stopách viery a objavujte významné sakrálne, či pútnické miesta na východe Slovenska. Sakrálne pamiatky boli v minulosti aj na našom území odrazom vývoja duchovnej kultúry, no taktiež náboženských a umeleckých hodnôt počas jednotlivých historických období. Dnes sú jedným zo spôsobov spoznávania kultúrneho dedičstva – myslenia a tvorivej činnosti ľudí, čím zároveň predstavujú významnú súčasť turizmu. Spoznávajte históriu a príbehy najzaujímavejších sakrálnych pamiatok a pútnických miest v Košickom kraji, nielen prostredníctvom duchovného zážitku, ale aj samotnou návštevou týchto miest.

Rotunda v Michalovciach

Zvyšky kamennej rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea na Kostolnom námestí v Michalovciach. Objavené a archeologicky skúmané boli v 70. rokoch 20. storočia. Táto stavba dokladá udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplín. Jej datovanie nie je dodnes ustálené – kolíše medzi 9. až 12. storočím (v súčasnosti sa odborníci prikláňajú k druhému uvedenému údaju). Objasnený nie je ani jej pôvodný význam – zrejme slúžila ako kostol pre obyvateľov okolitých dedín. Zasypaná studňa v interiéri nemá súvislosť s pôvodnou stavbou. Okolo sa rozprestieral cintorín. Zaujímavá je i kamenná platňa, objavená počas výskumu vo vnútornej časti objektu – nápis na nej sa stále nepodarilo úplne rozlúštiť. Sporadicky sa tu konajú bohoslužby a iné pobožnosti.

Webová stránka: www.zemplinskemuzeum.sk

Telefón: +421 56 644 10 93

E-mail: info@zemplinskemuzeum.sk


Pútnický chrám v Klokočove

Gréckokatolícky Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta veriacich východného obradu na Zemplíne. Uchováva sa tu jedna z dvoch druhých kópií ikony Bohorodičky, ktorá podľa tradície v roku 1670 – po zneuctení vojakmi – začala slziť. Pôvodný obraz, zdobený zlatom a drahými kameňmi, bol prenášaný na rôzne miesta (Prešov, Mukačevo, Viedeň), napokon sa stratil. Osudy prvej kópie, ktorú dala vyhotoviť panovníčka Mária Terézia, tiež nie sú podrobne zdokumentované. V roku 1948 bola táto druhá „klokočovská“ kópia, zhotovená na začiatku 20. storočia, slávnostne korunovaná. V marci 2021 Svätá Stolica oficiálne vyhlásila Klokočovskú Pannu Máriu za patrónku Zemplína. Pravidelne sa tu konajú rôzne pobožnosti, odpusty a púte sú organizované v auguste.

Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Klokočov 139, Vinné

Webová stránka: www.klokocovgrkat.sk

Telefón: +421 911 105 908

E-mail: farnost.klokocov@grkatke.sk


Drevený chrám v Ruskej Bystrej

Gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša biskupa v Ruskej Bystrej bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Ide o trojpriestorový objekt (predsieň, loď, svätyňa) s vežou, pokrytý dreveným šindľom. Päťradový ikonostas bol zrejme pôvodne zhotovený pre iný chrám (časť ikon sa totiž netradične nachádza na bočných stenách a strope), zaujímavé je i to, že namiesto klasickej ikony svätého Mikuláša biskupa sa na ľavej strane ľavých diakonských dverí netradične nachádza ikona svätej Paraskevy. Vzácna je aj ikona Ukrižovania na prestole (oltári). Od 60. rokov 20. storočia patrí tento chrám (spolu s ďalšími) medzi národné kultúrne pamiatky, v roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pravidelne sa tu konajú bohoslužby.

Telefón: +421 908 362 286

E-mail: sakulicovalubica@gmail.com; farnost.rusky-hrabovec@grkatke.sk

Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Ruský Hrabovec 119, Podhoroď


Drevený chrám v Inovciach

Gréckokatolícky Chrám svätého Michala archanjela v Inovciach bol postavený v prvej polovici 19. storočia a patrí medzi menšie objekty tohto typu. Má klasické trojpriestorové usporiadanie (predsieň, loď, svätyňa s hrotitým ukončením), strecha je pokrytá dreveným šindľom. Zaujímavosťou chrámu je neúplný asymetrický ikonostas (pravdepodobne bol pôvodne zhotovený pre iný sakrálny objekt) – okrem niekoľkých chýbajúcich ikon má iba jedny diakonské dvere (vľavo), ikony sú tiež výrazne poznačené vplyvom západnej maľby. Na prestole (oltári) sa nachádza ikona Pieta. Vedľa chrámu stojí drevená zvonica, okolo sa rozprestiera cintorín. Od 60. rokov 20. storočia patrí tento chrám (spolu s ďalšími) medzi národné kultúrne pamiatky. Bohoslužby a iné pobožnosti sa tu konajú nepravidelne.

Telefón: +421 911 812 157

Adresa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Podhoroď 111

E-mail: farnost.podhorod@grkatke.sk


Dóm svätej Alžbety

Pútnické miesto , ktoré sa v stredovekom Uhorsku tešilo mimoriadnej úcte a bolo postavené na roveň Assisi, sa v priebehu stáročí zmenilo, dokonca pôvod vzniku takmer upadol do zabudnutia. Až novšie bádanie cirkevného historika Petra Zubku prinieslo odhalenie pôvodu kultu Svätej krvi. V Košiciach, vo farskom kostole sv. Alžbety sa udial počas svätej omše eucharistický zázrak, takým spôsobom, že kňaz rozlial konsekrované víno na korporál, na ktorom sa vytvoril obraz Kristovej tváre. Korporál sa stal nositeľom relikvie Svätej krvi. Tento akt bol najdôležitejšou náboženskou udalosťou, ktorá pomohla rozvoju mesta, prispela k výstavbe kaplnky svätého Michala a neskôr aj Dómu svätej Alžbety a výrazne poznamenala ich výzor a ikonografiu. Z roku 1402 je známa odpustková bula pápeža Bonifáca IX. viažúca sa na košické relikvie Svätej krvi, a konštatuje, že zázrak sa udial pred dávnymi časmi, čiže nepoznáme presný dátum vzniku., čo však vieme je, že relikvie sa umiestnili v kaplnke svätého Michala. Začali ju stavať okolo roku 1352. Pútnik stojaci pred vstupom do kaplnky uvidel michalský reliéf s archanjelom vážiacim duše na osobnom súde po smrti a súčasne vnímal orodovanie sv. Alžbety, patrónky miestnej farnosti. Kľúčovým symbolom na označenie prítomnosti Svätej krvi bol mandylion s Kristovou tvárou v kaplnke i v Dóme. Relikviár sa neskôr premiestnil do Dómu.  Do Košíc putovali pútnici kresťanského západu aj východu – pravoslávni kresťania, vtedy považovaní za nevercov. Prítomnosť obrovského počtu pútnikov a prítomnosť relikvií viedol k tomu, že kostol sv. Alžbety sa prebudoval na veľkolepý päťloďový gotický komplex. Jedinečný hlavný oltár svätej Alžbety uhorskej z rokov 1474-1477 s troma hlavnými postavami- Madony s dieťaťom, sv. Alžbety biblickej a svätej Alžbety uhorskej obklopuje 12 tabuľových malieb – obrazov z cyklu života patrónky .Po zatvorení krídiel sa objavuje 24 tabuľových malieb – obrazov Pašiového cyklu a do tretice zatvorením oboch párov krídel ďalších 12 tabuľových malieb zo života Panny Márie. Dnes sa relikvie v Dóme nenachádzajú, kult zanikol po nástupe reformácie. Dodnes je Dóm i kaplnka prirodzeným srdcom mesta, ukazujúcim pravé hodnoty ľudského života.

Webová stránka: http://domsvalzbety.sk/


Kaplnka Panny Márie Snežnej, Úhorná

Legenda hovorí, že jeden muž vyoral na poli neďaleko Štósu malý obrázok svätej Matky – Pomocnice. Nevidel dobre, čo leží na zemi. Keď sa zohol a pretrel si tvár i oči vodou, ktorá bola v mláčke na zemi, zrak sa mu ihneď zlepšil. Obraz zaniesol do kostola v Úhornej, po roku však zmizol, avšak pri novej orbe ho znovu našli v zemi. Na tomto mieste sa napadaný sneh okamžite menil na kamene. Táto udalosť sa považovala za zázrak a ako Božie znamenie na vybudovanie kaplnky nad obcou Úhorná. Prvú drevenú kaplnku, krytú šindľom, dala vybudovať v roku 1813 vdova grófa Štefana Andrášiho. Na mieste vyvieral aj výdatný prameň, ktorý obložili bielymi kameňmi. Začali sem chodievať najprv matky so svojimi zrakovo postihnutými deťmi, umývali im oči vodou a mnohí sa uzdravili. Pri prameni sa nachádzajú dve jaskyne so sochou Panny Márie a Trpiaceho Krista. Vybudovaním obidvoch jaskýň rástol každým rokom počet pútnikov. Keďže stará kaplnka bola malá, naplánovali občania Úhornej vybudovanie novej, na ktorú uskutočnili mnohé zbierky. Z vlastnej iniciatívy ju začal stavať ešte farár Herko, bola dokončená a slávnostne posvätená 10.augusta 1941. Vnútorné zariadenie tvorí oltár s barokovým nadstavcom, na ktorom sa nachádza kópia obrazu Panny Márie s dieťaťom (Čiernej Madony) zo 17.storočia. Od tej doby sa púte uskutočňujú každoročne, veriaci sa schádzajú zo spišskej i gemerskej strany v počte okolo 15 000. V programe pútí sú sväté omše, ktoré sa slávia v slovenskom, maďarskom a nemeckom jazyku. Konajú sa na sviatok Panny Márie Snežnej, 5.augusta. Horská krajina Slovenského rudohoria poskytuje pútnikom vhodné prostredie nielen na náboženskú meditáciu, ale aj oddych. Mnohí tu nocujú pod holým nebom, lebo milostivé miesto je ďaleko od ľudských obydlí. Národnostne zmiešaná skupina veriacich je jednou veľkou zjednotenou rodinou, ktorých spája viera v Boha. Ľudia prichádzajú na obľúbené miesto, odnášajú si vodu z prameňa, pretože veria, že pôsobí na zrak pri šedom zákale očí.

http://rkcsmolnik.sk/