fbpx

A város mint képtár

Atlas sôch

Obdivujte sochárske umenie vo verejnom priestore. Nepotrebujete navštíviť ani galériu, len sledovať stopy, ktoré v meste zanechali sochári. Pri putovaní vám pomôžu presné súradnice. Diela nájdete v rôznych mestských častiach, parkoch i na sídliskách.

Rozmanitosť verejného priestoru celého územia Košíc zachytáva publikácia Danky Bodnárovej a Miša Hudáka – Atlas sôch. Je to pokus o vytvorenie základného zoznamu diel povojnového umenia, ktorých vznik sprevádzal rapídny rozvoj a rast Košíc spôsobený výstavbou železiarní. Zachytáva diela s viac ako päťdesiatročným časovým rozptylom vzniku. Spoločne vytvárajú časovú os vývoja mesta a spoločnosti. Vyberte sa teda s Atlasom sôch v ruke do galérie pod košickým nebom s rozlohou 240 kilometrov štvorcových, objavujte nové v známom priestore, skúmajte posolstvá autorov, ktorých diela žijú dlhšie ako oni. Niektoré sú občas demonštratívne zosadzované alebo s úžasom znova objavované po dlhých rokoch.

Atlas sôch má vlastné priestorové členenie mesta na 9 častí. Ku každému poskytuje zachytené dielo poskytuje dostupné informácie o polohe, autorovi, názve a jeho vzniku.

Výber sôch
Pamätník Maratónu mieru
Námestie Maratónu mieru, 48.72735856760963, 21.253833215771156
Pamätník Maratónu mieru – autorom trojmetrovej vysokej sochy nahého bežca, vytvorenej z bronzu na podstavci z požárskej žuly, je akademický sochár Arpád Račko. Pamätník sa nachádza na Námestí Maratónu mieru. Socha bola odhalená v roku 1959. Na pamätníku sa nachádza text NENIKHKAMEN (gr. zvíťazili sme), čo bol podľa legendy výkrik aténskeho bežca oznamujúceho víťazstvo. Ako sám autor prezradil, socha bola najprv zo sadry, až neskôr ju odlial z bronzu a “v tichosti” vymenil. O takúto sochu mal záujem aj Londýn, ale umelec Račko (ktorý Košice miluje, chodil tu do školy, mal tu prvú frajerku a v Košiciach prežil najkrajšie chvíle svojho života) nechcel dopustiť, aby sa rovnaká socha nachádzala aj inde.
Češúca sa
Park pred Poliklinikou Sever, 48.732443970780565, 21.250527836075094
Češúca sa – autorom sochy s výstižným názvom je Ján Mathé. Nájdete ju v parku pred Poliklinikou Sever. Ján Mathé sa narodil v Košiciach v roku 1922. Jeho sochy zdobia košické sídliská od Mieru (Odpočívajúca rodina na Námestí J. Mathého), cez Terasu (Stojaca rodina), až po Jazero (Plod života, ktorý dnes zdobí Kasárne/Kulturpark). Vybrať len jedinú z množstva diel tohto výnimočného výtvarníka je takmer nemožné.
Chodec
Alžbetina ulica, 48.72012154666538, 21.257001217300857
Chodec – autorom sochy je Juraj Bartusz. Július Jakobyho alebo “Gyulabáči” sám o tejto soche autorovi povedal “Starký, nie je to pekná socha, ale pravdivá.” A to autor považuje za najlepšie ohodnotenie, pretože sa v živote neusiloval o nejakú krásu, ale o hlbokú pravdu. Zachytil ho veľmi pravdivo. Prechádzajúceho sa mestom, v pumpkách, s chlebníkom a zamysleným pohľadom. Nájdete ho na prechádzke Alžbetinou ulicou.
Žrebec Ardo
Areál Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie, Komenkého GPS 73 48.73889479682004, 21.24627983260982
Žrebec Ardo – Bronzový kôň Ardo váži asi 4,5 tony. Originál tejto repliky vytvoril významný český sochár Josef Václav Myslbek, išlo o súčasť jazdeckej sochy sv. Václava v nadživotnej veľkosti, dominantu Václavského námestia v Prahe. V roku 1979 odliali v ČKD Blansko dve totožné, ale menšie bronzové sochy Arda. Jedna vtedy skončila v Brne pri príležitosti 60. výročia tamojšej veterinárskej školy, druhá v košickej, keď oslavovala 30. výročie vzniku. Ardo sa momentálne nachádza v areáli Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie. Na rohu ulíc Zvonárska a Orlia, kde stál roky, stojí teraz socha koníka s menom Casso. Je taktiež odliata z bronzu. Mestu Košice Cassa darovala skupina Košičanov, ktorá si želala ostať v anonymite.
Pamätník Sándora Márai
križovatka ulíc Mäsiarska a Zbrojničná 48.72493744474584, 21.25382009448887
https://www.maraisandor.eu
Pamätník Sándora Márai – autorom sochy Sándora Máraiho je akademický sochár Peter Gáspár. Čechom trvalo pár desaťročí, kým pochopili, že nemecky píšuci pražský Žid Franz Kafka je aj ich autorom. A Slováci tiež až nedávno začali spoznávať maďarsky píšuceho Košičana s nemeckými koreňmi Sándora Máraia. V Nemecku, Taliansku či Španielsku sú dnes jeho knihy bestsellermi. Navštívte pokojne sediaceho Sándora na konci Mäsiarskej ulice a spolu popremýšľajte nad okolitým svetom.
Kvet
Strojárenská ulica
Kvet – Autorom pieskovcovej sochy pred prezidentskou kanceláriou na Strojárenskej ulici v Starom meste je Mikuláš Szigeti.
Erb mesta Košice
Medzi Dolnou bránou a Námestím slobody 48.719060079277234, 21.258884269077893
Erb mesta Košice – pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe. Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva. Autorom umeleckého diela umiestneného v Južnom parku je akademický sochár Arpád Račko. Socha bola slávnostne odhalená v roku 2002 pri príležitosti 500. výročia udelenia erbovej listiny mestu Košice.
Súsošie Immaculata
Hlavná ulica 48.72287919237232, 21.25677201869205
Súsošie Immaculata – Šimon Grimming ( sochár), Tomáš Tornyossi ( staviteľ) zanechali na Hlavnej ulici najkrajšie košické barokové súsošie. Spája sa s nám udalosť, z rokoch 1709 – 1710, kedy bol v Košiciach mor. Trvalo viac ako rok, kým skončil. Tí, ktorí prežili, sa z vďaky poskladali na nový morový stĺp na mieste starého vojenského popraviska.