fbpx

Miasto jako galeria

Atlas rzeźb

Podziwiaj sztukę przestrzenną w przestrzeni publicznej. Wcale nie musisz iść do galerii. Wystarczy, że rozejrzysz się wokół i zauważysz mnóstwo rzeźb. Podczas wędrówki szlakiem rzeźb mogą Ci się przydać dokładne współrzędne. Rzeźby są bowiem „porozrzucane” po różnych dzielnicach, parkach i osiedlach.

Niewiarygodne zróżnicowanie przestrzeni publicznej Koszyc zostało opisane w publikacji autorstwa Danki Bodnárovej i Michala Hudáka „Atlas rzeźb” (Atlas sôch). To próba stworzenia listy dzieł sztuki powojennej, których powstawaniu towarzyszył gwałtowny rozwój miasta spowodowany budową huty. Publikacja przedstawia dzieła stworzone na przestrzeni ponad pięciu dekad. Tworzą one oś czasu, na której rozwijało się miasto i jego mieszkańcy. Z „Atlasem rzeźb” w ręku wybierz się na wycieczkę do galerii pod gołym niebem, która zajmuje powierzchnię 240 kilometrów kwadratowych, odkrywaj to, co zapomniane i niedostrzegane w rozpoznanej przestrzeni, doszukuj się przesłania w kolejnych dziełach, które przeżyły swoich autorów. Niektóre z nich są od czasu do czasu demonstracyjnie usuwane lub na nowo odkrywane.

Wybór rzeźb
Pomnik Maratonu Pokoju
Námestie Maratónu mieru, 48.72735856760963, 21.253833215771156
Autorem trzymetrowej odlanej z brązu rzeźby nagiego biegacza na cokole z granitu ognistego – Pomnika Maratonu Pokoju – jest rzeźbiarz akademicki Arpád Račko. Pomnik znajduje się na placu Maratonu Pokoju (Námestie Maratónu mieru). Został odsłonięty w 1959 roku. Na pomniku widnieje napis NENIKHKAMEN (który w grece oznacza „zwyciężyliśmy”). Według legendy miało być wykrzykiem ateńskiego biegacza ogłaszającego zwycięstwo. Jak zdradził sam autor, posąg pierwotnie był wykonany z gipsu, dopiero później został odlany z brązu i „po cichu” podmieniony. Posągiem tym był zainteresowany również Londyn, ale artysta (który kocha Koszyce, tu chodził do szkoły, tu przeżył pierwszą miłość i tu spędził najpiękniejsze chwile swojego życia) nie chciał, żeby identyczny posąg znalazł się w innym miejscu na świecie.
Czesząca się
Park przed Polikliniką Sever, 48.732443970780565, 21.250527836075094
Autorem rzeźby z jakże trafnym tytułem jest Ján Mathé. Rzeźba znajduje się w parku przed Polikiniką Sever. Ján Mathé urodził się w Koszycach w 1922 roku. Jego prace zdobią koszyckie osiedla, począwszy od osiedla Mier (Odpoczywająca rodzina na placu Námestie J. Mathého), przez osiedle Terasa (Stojąca rodzina), aż po osiedle Jezero (Owoc życia – dziś praca ta zdobi centrum Kasárne/Kulturpark). Trudno wybrać jedno z wielu dzieł tego nietuzinkowego artysty.
Przechodzień
Alžbetina ulica, 48.72012154666538, 21.257001217300857
Autorem rzeźby Przechodzień jest Juraj Bartusz. Malarz Július Jakoby tak oto skomentował tę pracę w rozmowie z jej autorem: „Stary, może nie jest najładniejsza, ale za to autentyczna”. Te słowa autor uznaje za najlepszą recenzję, ponieważ nigdy nie zależało mu na przedstawianiu piękna, lecz głębokiej prawdy. Istotnie, uchwycił przechodnia bardzo prawdziwie, idącego przez miasto w pumpach, z chlebakiem i zamyślonym spojrzeniem. Spotkasz go przechadzając się ulicą Alžbetiną.
Žrebec Ardo
Kampus Uniwersytetu Medycyny Weterynaryjnej i Farmacji (Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie), ul. Komenského GPS 73 48.73889479682004, 21.24627983260982
Niby źrebię, a waży 4,5 tony! Oryginał autorstwa znanego czeskiego rzeźbiarza Josefa Václava Myslbeka jest elementem większego posągu konnego św. Wacława, który można podziwiać na placu Wacława w Pradze. W 1979 roku w zakładzie ČKD Blansko odlano z brązu dwa identyczne, tyle że mniejsze posągi źrebaka. Jeden trafił do Brna z okazji 60-lecia tamtejszej weterynarii, a drugi do Koszyc – z okazji 30-lecia. Obecnie źrebak Ardo znajduje się na terenie kampusu Uniwersytetu Medycyny Weterynaryjnej i Farmacji. Na rogu ulic Zvonárska i Orlia, gdzie stał przez lata, wznosi się obecnie pomnik konia imieniem Casso. On również jest odlany z brązu i został ufundowany przez anonimowych mieszkańców Koszyc.
Pomnik Sándora Máraiego
Skrzyżowanie ulic Mäsiarska i Zbrojničná 48.72493744474584, 21.25382009448887
https://www.maraisandor.eu
Autorem pomnika Sándora Máraiego jest rzeźbiarz akademicki Peter Gáspár. Czechom aż pół wieku zajęło zrozumienie, że piszący po niemiecku Żyd z Pragi nazwiskiem Kafka jest także ich autorem. Słowacy też dopiero niedawno zaczęli lepiej poznawać piszącego po węgiersku koszyczanina o niemieckich korzeniach, Sándora Máraiego. A przecież w Niemczech, Włoszech czy Hiszpanii jego książki sprzedają się dziś jak świeże bułeczki. Odwiedź zadumanego pisarza u wylotu ulicy Mäsiarskiej i wspólnie zastanówcie się nad światem.
Kwiat
Strojárenská ulica
Autorem rzeźby wykonanej z piaskowca stojącej przed kancelarią prezydenta przy ulicy Strojárenskej na starym mieście jest Mikuláš Szigeti.
Herb miast Koszyce
Pomiędzy Dolną Bramą a placem Námestie Slobody 48.719060079277234, 21.258884269077893
Herb miasta pochodzi z 1369 roku. Został nadany przez króla Ludwika Węgierskiego na zamku królewskim w Diósgyőri (obecnie część Miszkolca). Herb nie należy do najstarszych w Europie, ale jego wyjątkowość polega na tym, że król wystawił dla niego list herbowy, inaczej dyplom nadania herbu, który jest pierwszym tego typu dokumentem w Europie nadanym miastu. Wcześniej były one nadawane tylko osobom, dlatego fakt udzielenia listu herbowego Koszycom świadczy o jego wysokiej randze w Królestwie Węgierskim. Autorem dzieła umieszczonego w Parku Południowym (Južný park) jest rzeźbiarz akademicki Arpád Račko. Pomnik został uroczyście odsłonięty w 2002 roku z okazji 500-lecia nadania listu herbowego miastu Koszyce.
Kolumna morowa Immaculata
Hlavná ulica 48.72287919237232, 21.25677201869205
Kolumna morowa Immaculata wznosząca się na głównej ulicy miasta jest owocem rzeźbiarskiego talentu Šimona Grimminga i jego współpracy z budowniczym Tomášem Tornyossi. Jest uważana za najpiękniejszą barokową rzeźbę w mieście. Nawiązuje ona do wydarzeń z lat 1709 – 1710, gdy w Koszycach śmiertelne żniwo zbierała cholera. Opanowanie epidemii zajęło ponad rok, a ci, którym udało się przeżyć z wdzięczności zebrali fundusze na budowę kolumny morowej, która stanęła w miejscu dawnego wojskowego placu egzekucyjnego.

Rozmanitosť verejného priestoru celého územia Košíc zachytáva publikácia Danky Bodnárovej a Miša Hudáka – Atlas sôch. Je to pokus o vytvorenie základného zoznamu diel povojnového umenia, ktorých vznik sprevádzal rapídny rozvoj a rast Košíc spôsobený výstavbou železiarní. Zachytáva diela s viac ako päťdesiatročným časovým rozptylom vzniku. Spoločne vytvárajú časovú os vývoja mesta a spoločnosti. Vyberte sa teda s Atlasom sôch v ruke do galérie pod košickým nebom s rozlohou 240 kilometrov štvorcových, objavujte nové v známom priestore, skúmajte posolstvá autorov, ktorých diela žijú dlhšie ako oni. Niektoré sú občas demonštratívne zosadzované alebo s úžasom znova objavované po dlhých rokoch.

Atlas sôch má vlastné priestorové členenie mesta na 9 častí. Ku každému poskytuje zachytené dielo poskytuje dostupné informácie o polohe, autorovi, názve a jeho vzniku.

Výber sôch
Pamätník Maratónu mieru
Námestie Maratónu mieru, 48.72735856760963, 21.253833215771156
Pamätník Maratónu mieru – autorom trojmetrovej vysokej sochy nahého bežca, vytvorenej z bronzu na podstavci z požárskej žuly, je akademický sochár Arpád Račko. Pamätník sa nachádza na Námestí Maratónu mieru. Socha bola odhalená v roku 1959. Na pamätníku sa nachádza text NENIKHKAMEN (gr. zvíťazili sme), čo bol podľa legendy výkrik aténskeho bežca oznamujúceho víťazstvo. Ako sám autor prezradil, socha bola najprv zo sadry, až neskôr ju odlial z bronzu a “v tichosti” vymenil. O takúto sochu mal záujem aj Londýn, ale umelec Račko (ktorý Košice miluje, chodil tu do školy, mal tu prvú frajerku a v Košiciach prežil najkrajšie chvíle svojho života) nechcel dopustiť, aby sa rovnaká socha nachádzala aj inde.
Češúca sa
Park pred Poliklinikou Sever, 48.732443970780565, 21.250527836075094
Češúca sa – autorom sochy s výstižným názvom je Ján Mathé. Nájdete ju v parku pred Poliklinikou Sever. Ján Mathé sa narodil v Košiciach v roku 1922. Jeho sochy zdobia košické sídliská od Mieru (Odpočívajúca rodina na Námestí J. Mathého), cez Terasu (Stojaca rodina), až po Jazero (Plod života, ktorý dnes zdobí Kasárne/Kulturpark). Vybrať len jedinú z množstva diel tohto výnimočného výtvarníka je takmer nemožné.
Chodec
Alžbetina ulica, 48.72012154666538, 21.257001217300857
Chodec – autorom sochy je Juraj Bartusz. Július Jakobyho alebo “Gyulabáči” sám o tejto soche autorovi povedal “Starký, nie je to pekná socha, ale pravdivá.” A to autor považuje za najlepšie ohodnotenie, pretože sa v živote neusiloval o nejakú krásu, ale o hlbokú pravdu. Zachytil ho veľmi pravdivo. Prechádzajúceho sa mestom, v pumpkách, s chlebníkom a zamysleným pohľadom. Nájdete ho na prechádzke Alžbetinou ulicou.
Žrebec Ardo
Areál Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie, Komenkého GPS 73 48.73889479682004, 21.24627983260982
Žrebec Ardo – Bronzový kôň Ardo váži asi 4,5 tony. Originál tejto repliky vytvoril významný český sochár Josef Václav Myslbek, išlo o súčasť jazdeckej sochy sv. Václava v nadživotnej veľkosti, dominantu Václavského námestia v Prahe. V roku 1979 odliali v ČKD Blansko dve totožné, ale menšie bronzové sochy Arda. Jedna vtedy skončila v Brne pri príležitosti 60. výročia tamojšej veterinárskej školy, druhá v košickej, keď oslavovala 30. výročie vzniku. Ardo sa momentálne nachádza v areáli Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie. Na rohu ulíc Zvonárska a Orlia, kde stál roky, stojí teraz socha koníka s menom Casso. Je taktiež odliata z bronzu. Mestu Košice Cassa darovala skupina Košičanov, ktorá si želala ostať v anonymite.
Pamätník Sándora Márai
križovatka ulíc Mäsiarska a Zbrojničná 48.72493744474584, 21.25382009448887
https://www.maraisandor.eu
Pamätník Sándora Márai – autorom sochy Sándora Máraiho je akademický sochár Peter Gáspár. Čechom trvalo pár desaťročí, kým pochopili, že nemecky píšuci pražský Žid Franz Kafka je aj ich autorom. A Slováci tiež až nedávno začali spoznávať maďarsky píšuceho Košičana s nemeckými koreňmi Sándora Máraia. V Nemecku, Taliansku či Španielsku sú dnes jeho knihy bestsellermi. Navštívte pokojne sediaceho Sándora na konci Mäsiarskej ulice a spolu popremýšľajte nad okolitým svetom.
Kvet
Strojárenská ulica
Kvet – Autorom pieskovcovej sochy pred prezidentskou kanceláriou na Strojárenskej ulici v Starom meste je Mikuláš Szigeti.
Erb mesta Košice
Medzi Dolnou bránou a Námestím slobody 48.719060079277234, 21.258884269077893
Erb mesta Košice – pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu – armáles, ktorá je prvým takýmto dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe. Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva. Autorom umeleckého diela umiestneného v Južnom parku je akademický sochár Arpád Račko. Socha bola slávnostne odhalená v roku 2002 pri príležitosti 500. výročia udelenia erbovej listiny mestu Košice.
Súsošie Immaculata
Hlavná ulica 48.72287919237232, 21.25677201869205
Súsošie Immaculata – Šimon Grimming ( sochár), Tomáš Tornyossi ( staviteľ) zanechali na Hlavnej ulici najkrajšie košické barokové súsošie. Spája sa s nám udalosť, z rokoch 1709 – 1710, kedy bol v Košiciach mor. Trvalo viac ako rok, kým skončil. Tí, ktorí prežili, sa z vďaky poskladali na nový morový stĺp na mieste starého vojenského popraviska.