Takmer celé desaťročie zápasilo Slovensko s Maďarskom o chránené označenie pôvodu vín z Tokajskej vinohradníckej oblasti. Spor sa skončil a unikátnu značku si môže Slovensko nakoniec ponechať. Niet divu, že Tokaj stál za boj, jeho výnimočná chuť je dnes známa celosvetovo a ani v minulosti to nebolo inak. Sám Ľudovít XIV. ho pasoval za kráľa vín a víno kráľov.
Slovenská Tokajská vinohradnícka oblasť leží na Dolnom Zemplíne v juhovýchodnom cípe Slovenska. Dôkazom jej súčasnej zlatej éry je viac ako dvesto ocenení z národných, medzinárodných a svetových výstav. Každá medaila z medzinárodnej súťaže Tokaju „pridáva na prestíži a dostáva ho do povedomia verejnosti,“ tvrdí Michal Bartoš z Národného salónu vín Slovenskej republiky, kde sa tradične predstavuje stovka najlepších vín zo Slovenska.
Zvýšenie povedomia o Tokaji sa premieta do nárastu zahraničných návštevníkov. „Zahraničná klientela k nám často zavíta s brožúrkou v ruke a vyhľadáva kvalitné vína, o ktorých sa dočítala,“ hovorí Jaroslav Ostrožovič, majiteľ rodinného vinárstva J & J Ostrožovič.
Jedinečnosť Tokaja je daná najmä geologickým podložím a mikroklímou. Podložie je tvorené mimoriadne výživnou sopečnou vyvrelinou – tufom. špecifickú klímu tvoria okolité Zemplínske vrchy. „Tieto podmienky zaručujú zvýšenú tvorbu cibéb a tvorbu aromatických látok v hrozne tak typickú pre túto oblasť,“ vysvetľuje Bartoš.
Cibéby sú bobule hrozna, ktoré napadla ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea. Vo vhodných podmienkach pleseň z buniek odparuje vodu, čím zvýši obsah cukru až o 40 – 60 percent hmotnosti.
„Koncentrované arómy sa premietajú do vína a dávajú Tokaju unikátnu príchuť,“ dodáva Bartoš.
Označovanie výberov 3 – 6 putní je dané množstvom cibéb pridaných do vína. „Putňa obsahuje približne 23 kilogramov cibéb a pridáva sa do 136-litrového suda. To znamená, že 6 putní je maximálnym možným množstvom,“ hovorí Bartoš.
Aby sa zachovala kvalita značky, pri zbere je prítomný štátny dozor, ktorý má deklarovať exkluzívne tokajský pôvod hrozna.
„Je zakázané miešať tokajské vína s vínami z iných oblastí,“ vysvetľuje someliér Peter Čechovič. Zákon zároveň definuje aj obsah alkoholu, čas zrenia, dokonca aj výnos hrozna z jedného hektára. „Je to rarita, výnos jedného hektára nesmie presiahnuť 9 500 kilogramov.“
Výroba vína verne kopíruje tradície už po niekoľko generácií. Zber je „ručný, etapový, postupný a vždy sa zberajú len dozreté cibéby,“ opísal Bartoš.
Pri spracovaní sa namiesto modernej reduktívnej metódy používa oxidácia, ktorá Tokaju napomáha získať jeho špecifickú chuť. Pre slovenský tokaj sú typické tri odrody viniča: Furmint, Lipovina a Žltý muškát. Bartoš ozrejmil, že vzhľadom na bohatú tvorbu cibéb tvorí Furmint väčšinu výsadby tokajských viníc.
Najjednoduchší spôsob, ako si vychutnať tento vinársky mikroregión, je vydať sa po Tokajskej vínnej ceste. Trasu si možno pripraviť samostatne, k dispozícii sú aj viaceré agentúry, ktoré vínnu cestu prispôsobia požiadavkám klienta. Tokajská vínna cesta zahŕňa pestovateľov a výrobcov vín, kultúrne i historické pamiatky, vinotéky, vinárne, poskytovateľov stravovacích a ubytovacích služieb a tiež remeselníkov. Pozostáva z dedín Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Černochov, Bara, Viničky a Slovenské Nové Mesto. Najpopulárnejšie sú dvojdenné výlety, ktoré pozostávajú z prehliadky pamätihodností a ochutnávok vín. Väčšina rodinných vinární poskytuje ubytovanie a tradičné lokálne špeciality. Aktívni návštevníci môžu využiť cvičné golfové odpalisko, prenajať si bicykel alebo si zajazdiť na koni.
Pravdepodobne najväčším lákadlom sú tufové pivnice. Väčšinu podzemných labyrintov pokrýva hrubá vrstva ušľachtilej plesne. Tá možno nie je vábna na pohľad, ale je kľúčová pri zrení vína, keďže podľa čechoviča „udržiava stabilnú vlhkosť potrebnú pre drevené sudy a zároveň neželaným mikroorganizmom vytvára konkurenčné prostredie“. Najzaujímavejšie tufové pivnice možno nájsť v Malej Tŕni, Veľkej Tŕni a Viničkách.
Najvhodnejším obdobím na návštevu Tokaja je september, keď prebieha vinobranie a región je dejiskom mnohých festivalov a osláv. čas zberu však závisí od počasia. Mimoriadne obľúbený je Deň otvorených tokajských pivníc v septembri. Z košickej železničnej stanice je vypravený špeciálny „Tokajský expres“ a vinárske dedinky sú prepojené bezplatnou autobusovou dopravou. Lístky na vstup do pivníc sa zvyčajne rýchlo vypredajú.
„Naučil som sa mnoho o slovenskej kultúre a ochutnal najsladšie vína v mojom živote,“ okomentoval prehliadku návštevník z Bostonu, Jackson Simons.
Košický región však nie je iba o Tokaji, ale aj o Východoslovenskej vinárskej oblasti so svojimi štyrmi časťami. V porovnaní s populárnymi oblasťami západného Slovenska ich charakterizuje stabilnejšie počasie. Rozlohou sú porovnateľné s Tokajom, no vinohrady v nich nie sú také koncentrované. Návštevníci môžu spoznať východoslovenské vinice prostredníctvom Turnianskej vínnej cesty (Moldavská oblasť), prípadne návštevami jednotlivých viníc a pivníc v Malom Horeši (Kráľovskochlmecká časť), Vinnom (Michalovská časť), Tibave a Orechovej (Sobranecká časť).
Podľa someliéra čechoviča „Orechová ponúka krásne ovocné vína vysokej kvality.“ Typické sú odrody Rizling vlašský, Cabernet Sauvignon, Tramín červený a Alibernet. Keďže ide najmä o malé rodinné vinárne, je vhodné majiteľov na svoju návštevu vopred upozorniť, prípadne si objednať ochutnávku vín cez cestovnú kanceláriu.
Návštevníci regiónu, ktorí preferujú metropolitnejší prístup, si začiatkom leta môžu vychutnať celomesačný Košice Rosé Fest alebo septembrové Košické slávnosti vína. Oba festivaly nadväzujú na tradície sviatkov vína, jeho pestovania a výroby v regióne. Návštevníci tak majú príležitosť ochutnať tie najkvalitnejšie vína v samotnom srdci historického centra Košíc, kde okrem niekoľkých vínnych podujatí majú na výber aj z viac než tucet lokálnych vinoték.
