fbpx

Mesto ako galéria

Vrstvy času a miesta

Vitajte v historickom centre mesta Košice, v najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácii na Slovensku, s prvou písomnou zmienkou už z roku 1230, kde sa terajšie Košice spomínajú ako Villa Cassa. Objavte Košice cez architektúru, zastavte sa kdekoľvek a nájdite sa na 800-ročnej časovej priamke mesta. Odkrývajte vrstvy času a miesta horizontálne i vertikálne.

Previesť vás vrstvami času a architektúry v Košiciach môže informáciami “nadupaná“ kniha s obsahom, ktorý prezrádza jej názov – Štýly krásy v Košiciach. Ak však túžite po dobrej spoločnosti na prehliadke otvorenou galériou mesta, sprevádzať vás môže priamo jej autor Milan Kolcun, najvyhľadávanejší sprievodca v Košiciach. V Regionálnom informačnom bode (RIB) vám radi dohodnú potulku na vybranú tému. Garantujeme vám, že po absolvovaní prehliadky si knihu v RIB určite zakúpite a Milanko vám ju rád podpíše i s venovaním.

VRSTVY ČASU A MIESTA

Antika – Prosím vás, ide šestka na Akropolu?

V košickej pamiatkovej rezervácii môžete nájsť odkazy tejto úžasnej doby. Jedným z najtypickejších prvkov antickej architektúry sú stĺpy, ktoré sa vám vybavia ako prvé pri spomienkach na Akropolu či Panteón. Nimi sa inšpirovali architekti pri komponovaní vážnosti a vznešenosti Forgáčovho a Csákyho – Desewffyho paláca s antikou inšpirovaným stĺporadím pred vstupmi. Zvyšky antiky nájdete aj na vyzdobenom priečelí Dómu sv. Alžbety, odkiaľ na vás z výšky s expresívnym výrazom hľadia 3 tváre. Epická tajomnosť antických múz sa dotkla aj košického sochárskeho velikána – Mathého. Antický odkaz v jeho podaní môžete vzhliadnuť na dôkladne vybranom mieste – na Dome umenia. Ďalšie antické múzy nájdete na Hlavnej ulici č. 76, je ich presne 9. Tieto architektonické dotyky sú však len pripomienkou dávnej minulosti. Najvernejším odkazom Ríma je v Košiciach kameň vložený do steny Urbanovej veže. Odkiaľ sa však Rímsky kameň z čias 3. – 4. storočia v Košiciach vzal?

Mapa s vyznačenými antickými prvkami v Košiciach.

Románsky sloh – Ave visitor, ave Košice!

Kultúrny odkaz veľkej rozpadnutej Rímskej ríše sa šíril Európu už od 10. storočia. Po ďalšej stovke rokov sa prejavil podľa historických informácií aj na východe, v dnešných Košiciach. V uliciach ho už neuvidíte, ale svoje stopy zanechal v gotickej katedrále Dóm sv. Alžbety. Ten je zároveň miestom, kde v 11. storočí stál románsky farský kostol. Mimochodom, počas rekonštrukcie bol odkopaný aj pôdorys pôvodného kostola so šírkou 14 m a dĺžkou 27,8 m. Dokumentuje to aj nákres stredovekých Košíc v archíve mesta Karlsruhe. V meste zostala z románskeho slohu bronzová krstiteľnica v katedrále a kamenný lev, ktorý v rámci svojho putovania býval v juhovýchodnom rohu arkádovej chodby Urbanovej veže.

Atmosféru ako v románskom kráľovskom dome zažijete v podzemí hotela Zlatý dukát, ktorý je pomenovaný po jednom z nájdených košických pokladov. Pri rekonštrukcii v roku 1950, keď pivničné priestory domu využívalo Spotrebné družstvo Jednota, sa vykopalo asi 10 kíl zlatých šperkov, ktoré tam pred deportáciou do koncentračného táboru ukryla rodina Sternová. Prechod románskeho slohu na gotiku vidieť v najstaršom košickom kostole u Dominikánov, najstaršie časti hľadajte vysoko na hlaviciach stĺpov. Pozorujte oblúky, tie nezlomené sú románske.

Mapa s vyznačenými románskymi prvkami v Košiciach (Dóm sv. Alžbety, Dominikáni, Hotel Zlatý dukát, Urbanova veža)

Gotika sa vás netýka?

Okná, portály a sakrálne stavby sa v gotike stali vyššími. Veľkosť človeka zmenšovali a ohurovali ho svojou monumentálnosťou. Cirkev v tom čase už mala dosť prostriedkov na to, aby zaplatili staviteľov, ktorí takýmto “wau“ efektom pôsobili na ľudí. Prirodzenou reakciu bolo skloniť hlavu od obdivuhodného hviezdicovitého stropu dolu, uznať si svoju malosť a priložiť mincu z vrecka na odpustky za svoju ľudskú nedokonalosť. Elegantné vysoké okná a okrúhle rozety vyzdobené farebnými sklíčkami (vitráže), ktoré v spolupráci so slnečnými lúčmi vytvárali pre obyčajných ľudí božské divadlo. Fiály, kraby, arkiere, chrliče a ďalšie skvosty gotiky hľadajte na fasáde Dómu sv. Alžbety, v podzemnom Archeologickom múzeu, Kaplnke sv. Michala, na Alžbetinej 22 (fiály), Hlavnej 47 (zvyšky gotického záchodu) u Dominikánov a Františkánov. Nenechajte sa však spliesť neogotikou, so sprievodcom sa vám to nestane!

Mapa s vyznačenými gotickými prvkami v Košiciach

Renesancia – Tak toto sa na svete ešte nestalo a je to tu zas!

Kopírovala sa antika a to do historických hárkov 15. a 16. storočia. Aby sme architektom nekrivdili, treba dodať, že znovuzrodenie antiky talianski majstri poňali svedomito, veď opakovanie je matkou múdrosti. Mohli pakovane šíriť dobré meno talianskej umeleckej a kultúrnej školy. Prítomnosť pozvaných renesančných majstrov u nás bola podporená aj manželstvom Mateja Korvína s neapolskou Beatrice Aragónskou. V Košiciach sa nám oproti Levoči a Prešovu zachovalo menej z renesančnej školy, no radi sa aj s málom s vami podelíme. Na stene kaplnky sv. Michala sa nachádza podobizeň burgundského rytiera Pierra z Roussel, ktorého pozostatky sú presťahované z pôvodného miesta pod hlavným oltárom Dómu sv. Alžbety do steny kaplnky sv. Michala. Dôkazom o zdokonalení maliarskeho umenia a jeho techniky sú kópie obrazov majstrov Tiziana a Raffaella. Kópiu Tiziana môžete obdivovať na hlavnom oltárnom obraze v Dominikánskom kostole. Výsek z Raffaellovho diela (Santa conversazione) zas na fasáde domu na Hlavnej ulici č. 37. Skutočnú renesanciu môžete nájsť vo Východoslovenskom múzeu, v diele renesančníka Albrechta Dürera. Svedkom veľkolepej renesančnej párty u nás je Levočský dom, kde sa konala v roku 1626 svadba Kataríny Brandenburskej s Gabrielom Betlenom. O tejto “žúrke“ za účastí európskych panovníkov a počte svadobčanov okolo dvoch tisícok sa dočítate priamo v Levočáku – na stenách terajšieho Pivovaru Hostinec 1542, pri tam uvarenom pivku a kulinárskom jedle. Mimochodom, je považovaný za najstarší hostinec (neoficiálne zdroje). Ďalšie stopy renesancie určite objavíte so skvelým sprievodcom, ktorý vám odhalí viac ako Google.

Mapa s vyznačenými renesančnými prvkami v Košiciach

Barok:  Dnes máme VKV, pridržte si parochne!

Ak na diele nevidíte žiadnu priamku, len samé vlnky, oblinky, ulitky, kudrliny a parochňové účesy dosahujú výšku troj až päť poschodovej torty, ide o barok. S barokovými atlantmi, podopierajúcimi balkónik, si môžete potykať rovno u nás v Hadik – Barkóczyiho paláci na Hlavnej 48, ale nečakajte s nimi veľkú debatu, pre ňu si zájdite dovnútra Regionálneho informačného bodu – tam na vás budeme čakať a dohodneme prehliadku. Barok objavíte v Premonštrátskom kostole, pôvodne jezuitskom, s majstrovským očným klamom od majstra Erazmusa Schrötta. Tiež na barokom “ošľahačkovanej“ pôvodne gotickej veži Dómu sv. Alžbety, na mandorlách v chráme, Trojičnom stĺpe na Dominikánskom námestí. Ale tiež Immaculate v centre a ďalších fasádach mestských domov. Najlepšie sa vám bude barok v Košiciach objavovať v nonšalantnej spoločnosti sprievodcu.

Mapa s vyznačenými barokovými prvkami v Košiciach

Klasicizmus alebo palácov máme dosť pre všetkých!

Umelecký sloh ovplyvnený krivkou ľudskej márnivosti. Po barokovom nakulmovanom období sa vracia späť k striedmosti, symetrii a geometrii. Ušľachtilá jednoduchosť klasicizmu je v Košiciach silno prítomná v celom historickom centre. Ovplyvnená bola cisárskym slohom imperátora Napoleona, ktorého manželka Mária Lujza, dcéra viedenského cisára Františka prebývala v dome na Hlavnej 29, kde ju otec z Viedne vysťahoval do bezpečia. Ďalšie cisárove deti tiež prebývali v Košiciach, na Hlavnej ulici 48 a 68 . Na č. 68 prenocoval aj maršal Kutuzov po prehratej bitke cisárskych vojsk pri Slavkove. Župný dom historickej Abovsko-turnianskej stolice je ukážkovým príkladom elegantnej architektúry, teraz je sídlom Východoslovenskej galérie. Ten istý architekt navrhol aj Košickú radnicu na Hlavnej 59. Dobrým príkladom je obľúbený Halmiho dvor s jeho malými obchodíkmi, tiež dvor na Hlavnej 20 so svojou typickou atmosférou nasiaknutou vôňou čokolatérie, čajovne a korenín vegánskej reštaurácie. So sakrálnej architektúry určite navštívte evanjelický kostol na Mlynskej ulici a zamerajte sa na kupolu a svetlík. Nepripomína vám to niečo? Rím? Ste v najkrajšom evanjelickom kostole na Slovensku.

Mapa s vyznačenými s prvkami klasicizmu v Košiciach.

Secesia: Hoc k nám Mucha nedoletel, predsa je tu!

Dosť bolo geometrie a precízne narysovaných tvarov! Spoločenská objednávka po kráse podporená rozmáhajúcim sa chladným priemyslom na konci 19. storočia sa zmenila a umelci na ňu nádherne reagovali návratom k rastlinným motívom, kvetinkám, ľúbezným ženským krivkám. Tento nezameniteľný sloh v Košiciach nájdete aj v Dóme sv. Alžbety. Posvieti vám naňho hlavný chrámový luster so sklenenými kvetinkami. Rozsiahla freska v ľavej časti chrámu kompozične zachytáva priebeh života Františka II. Rákocziho. Za secesiou si zájdite aj do Hotela Slávia a dôkladne si preštudujte jeho fasádu pri kávičke alebo skvelom jedle, interiéru sa tiež nevyhýbajte. V celej svojej detailnej paráde ju môžete obdivovať na budove Malej scény Štátneho divadla. Neváhajte a objednajte sa na secesnú prehliadku so sprievodcom.

Mapa s vyznačenými prvkami secesie v Košiciach

Moderna (Pfizer, AstraZeneca?): Dobre bude turisti!

Prvá tretina 20. storočia nie je až tak ďaleko, aby sme s ňou nemali aspoň blízky generačný kontakt. Zmeny, ktoré prišli môžeme pozorovať už na starých rodinných fotografiách i v nostalgických čiernobielych filmoch. Všeobecne môžeme povedať, že išlo o inovácie, zmes prvkov a štýlov objavujúcich sa v 20. storočí až doteraz. Architekti tejto doby si zakladali na funkčnosti a účelovosti, ubúdalo ozdôb a realizácie stavieb boli podporené rozbehnutými technickými výdobytkami. Vďaka Lajosovi Oelschlägerovi, najvýraznejšiemu košickému modernistovi, vieme aj v Košiciach pozorovať stopy tejto doby. Najvýraznejším výsledkom jeho práce je sieň historickej radnice, ktorá slúžila ako kinosála kina Fórum – neskôr premenovaného na Slovan. V súčasnosti sme veľmi neodskočili od spôsobu využitia priestoru, ktorý slúži stále ako kinosála počas filmového festivalu AFF a tiež hosťujúcim divadlám. Jeho dielom je aj budova na rohu Hlavnej a Bačíkovej postavená pre účely Obchodnej a priemyselnej komory. Pre Košičanov navrhol aj super modernú hasičskú stanicu na Požiarnickej ulici i ortodoxnú synagógu na Puškinovej ulici, kde nájdete aj galériu Ľudovíta Felda. V čase, keď za oceánom vyrastali mrakodrapy, v Košiciach sme mali architekta Alexandra Skuteckého a výstavbu osemposchoďáku na rohu Hlavnej a Pribinovej ulice. V r. 1930 sa tu postavila prvá verejná stavba v modernom štýle – budova pošty, telegrafu a Radiojournalu. A keďže prvá, tak aj najväčšia! Môžete ju obdivovať v skoro nezmenenej podobe, hoci sa počas II. svetovej vojny stala terčom 4 zhodených bômb. Na Košice padlo v ten deň 29 bômb a presne toľko bolo aj obetí. Kto Košice bombardoval 26. 6. 1941? To nie je z histórie objasnené dodnes. O podobných príbehoch vám povie sprievodca Štýlmi krásy v Košiciach – Milan Kolcun.

Mapa s vyznačenými prvkami moderny v Košiciach

Socialistický realizmus: Povaľači z kaviarní, do baní a tovární!

Najväčší skok v demografickom vývoji mesta nastal v 60. rokoch, kedy sa v Šaci začala výstavba Východoslovenských železiarní. Počet obyvateľov podrástol päťnásobne, začalo tak budovanie sídlisk, nemocníc, kultúrnych centier, nákupných stredísk, škôlok a škôl. Toto všetko zaklincoval veľkolepý plán so sídliskom Ťahanovce, ktoré sa so všetkými jeho naplánovanými časťami malo stať sídliskom s najväčšou hustotou zaľudnenia v Československu. Našťastie sa to v porevolučných rokoch nepodarilo zrealizovať a výrazne horčicovo-cviklové sídlisko (podľa pôvodných farieb panelákov) ukončilo svoju rozpínavosť. Pre spoznávanie tejto doby je dôležitý aj Víťazný oblúk na konci sídliska, ktorý mal premosťovať už hotovú časť s naplánovanou.

Medzi ďalšie odkazy doby patrí Pamätník Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Neprehliadnuteľné sú aj obchodné domy Prior a Dargov (plánovaný ako Domino). Za obeť padlo veľa mestských domov, luxusných viliek, kultúrnych pamiatok, tichých uličiek. Najsilnejším výkrikom socialistickej výstavby je Biely dom, kde sídli magistrát mesta. Presne oproti sa nachádza ďalší odkaz – budova obrátenej pyramídy. V centre sa zastavte pred bývalým Domom kultúry ROH, neskôr Jumbo centrom. Do oboch sa chodilo na oslavu Mikuláša, do kina, ale aj na detské laserové diskotéky. Vedeli ste, že v r. 1976 sa tam dokonca konala aj medzinárodná súťaž bridžu?

Mapa s vyznačenými socialistickými stavbami v Košiciach

ZELENÉ ZÓNY

Ak sa vám žiada stiahnuť sa z rušného korza, schovať sa do tieňa stromov, ticho pozorovať pulzujúce centrum z lavičky pri záhone tulipánov, pri hudbe fontán vypísať pár pohľadníc priateľom, dočítať posledné stránky knihy ležiac v trávnatom koberci či spraviť si malý piknik – svoju oázu pokoja máte blízko. Ak túžite po skutočnom lese, v Košiciach je iba 4 kilometre od centra. Krokom, behom, kolobežkou, bicyklom alebo mestskou dopravou sa tam dostanete za pár minút.

Parky a relaxačné zóny:

  • Mestský park
  • Park na Hlavnej ulici
  • Park pri Fontáne znamení
  • Park pri Námestí slobody
  • Park Drevný trh
  • Park na Moyzesovej ulici
  • Park Angelinum
  • Kasárne/Kulturpark
  • Jazero
  • Lesopark Furča
  • Borovicový háj
  • Ťahanovský les
  • Anička
  • Bankov
  • Alpinka
  • Pod Hradovou
  • Barčanský park
  • Hrešná

Zelené “inštitúcie”
Botanická záhrada
www.upjs.sk/pracoviska/botanicka-zahrada/
Doprajte si osviežujúcu i upokojujúcu návštevu v raji subtropických, tropických, okrasných, úžitkových drevín, bylín a papradí. Druhovo najpestrejšie sú zbierky kaktusov a iných sukulentov, orchideí, bromélií. Rozloha 30 hektárov, skleníky na ploche 3500 m2 a zbierkový fond vyše 4000 druhov, poddruhov a kultivarov rastlín. Naša botanická záhrada je najväčšou botanickou záhradou na Slovensku.
ZOO Košice
www.zookosice.sk
Najväčšia zoologická záhrada na Slovensku je na ploche 288 ha v prírodnom prostredí v mestskej časti Kavečany. Z celkového areálu je takmer 75 ha prístupných návštevníkom. Ako jediná zoo na Slovensku má vybudovaný botanický náučný chodník (2011), ku ktorému postupne pribudol Vtáčí chodník (2012), Včelársky chodník (2013) a Geologický chodník (2015). V súčasnosti tu žije viac ako 240 druhov zvierat v počte približne tisíc kusov. Je tu i najväčšia voliéra na Slovensku a najväčší areál medveďa hnedého v zoo strednej Európy. V roku 2002 sa podaril jedinečný chovateľský úspech, keď sa tu narodili medvedie pätorčatá, ktoré boli zapísané do svetovej Guinnesovej knihy rekordov! Dva z nich v zoo žijú dodnes. Cestovať sem môžete aj mestskou hromadnou dopravou.
Archeoskanzén Nižná Myšľa
www.archeoskanzen.sk
Úžasná lokalita zo staršej a z počiatkov strednej doby bronzovej sa nachádza na polohe Várhegy pri Nižnej Myšli. Od 7. 7. 1977 realizuje na nej systematický výskum Archeologický ústav SAV Nitra spolu s odborníkmi z Východoslovenského múzea Košice. Toto archeologické nálezisko z rokov 1700 – 1500 p. n. l. patrí medzi významné náleziská v celosvetovom meradle a postupne tu rastie archeologický skanzen – unikátne sídlisko. Medzi novinky pre návštevníkov určite patrí replika kultovej obetnej jamy, vzácna keramika, šperky. Skanzen sa nachádza iba 15 km od Košíc. Objavte genius loci na dlhých zelených pastvinách Várhegy.

HORIZONTÁLNE VRSTY KOŠÍC

Ak sa chcete s Košicami dôverne zoznámiť, letmo –  vzdušne, ľudsky –  hoc prízemne, ale aj dôkladne do hĺbky, neváhajte mesto spoznať cez jeho horizontálne vrstvy. Začneme zhora. Niet nad kompaktný pohľad z výšky, z perspektívy veží, rozhľadní, z koša teplovzdušného balóna. Strednou vrstvou – chodníkmi, ulicami a námestiami sa môžete túlať celé hodiny, navštívili ste predsa Košice – mesto s najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Mesto, ktoré je otvorenou galériou pre svojich obyvateľov a návštevníkov. Túlajte sa s bedekrom v ruke, v dobrej spoločnosti sprievodcov, ktorí sú pripravení na všetky vaše otázky. Do podzemných útrob mesta môžete tiež vstúpiť schodmi Archeologického múzea pri Dolnej bráne, cez dvere Miklušovej väznice alebo priamo v Dóme sv. Alžbety a Kaplnke sv. Michala. So sprievodcom sa o košickom tajomnom podzemí dozviete najviac.

Mapa s bodmi v horizontálnych vrstvách

Horizontálne “inštitúcie”
Severná Žigmundova veža
http://domsvalzbety.sk/?page_id=1562
Severná Žigmundova veža – ani nie 200 schodov a ste na 60 metrovej vyhliadke na košické centrum, priamo z Dómu sv. Alžbety. Ani cesta nadol točitým schodiskom nebude nudná!
Matejova veža
Južná veža – Matejova veža Dómu sv. Alžbety, sprístupnená od rekonštrukcie v roku 2016.
Vyhliadková veža Hradová
https://www.meleskosice.sk/–73-26-vyhliadkova-veza-hradova
Vyhliadková veža Hradová je umiestnená na vrchole kopca Hradová na severnom okraji mesta Košice. Prístup je chodníkom, lesíkom pre peších (cca 20 min) z parkoviska a zastávky MHD, spoj 29. Veža je 21 metrov vysoká a zaručí skvelé výhľady. V blízkosti sa nachádzajú aj vyhliadkové terasy, pozostatky nedostavaného košického hradu, amfiteáter a informačné centrum s čajovňou.
Archeologické múzeum pri Dolnej bráne
http://www.visitkosice.org/en/monuments/lower-gate
Archeologické múzeum pri Dolnej bráne – zostúpte do košických útrob skrz podzemné múzeum archeológie. Pozostatky dolnej mestskej brány boli objavené počas rozsiahlej rekonštrukcie na Hlavnej ulici prebiehajúcej v rokoch 1996-1997. V unikátnom archeologickom komplexe objavíte zvyšky mestského opevnenia z 13. storočia.
Košický zlatý poklad
https://www.vsmuzeum.sk/kosicky-zlaty-poklad/
Košický zlatý poklad – 2920 zlatých mincí, dukátov a dvojdukátov, tri zlaté medaily a renesančná zlatá reťaz, spoľahlivo uložené v schránke z tepaného medeného plechu s rytými zvieracími motívmi – takto sa našiel Košický zlatý poklad pri rekonštrukcii v auguste roka 1935 pri stavebných prácach v dome na Hlavnej 68. Je jedným z najvýznamnejších objavených pokladov v európskom i svetovom meradle. Uložený je v špeciálnom podzemnom trezore Východoslovenského múzea v Košiciach, kde si ho môžete pozrieť.
Krypta Františka Rákocziho
Krypta Františka Rákocziho II. v Dóme sv. Alžbety – Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika. Vo štvrtom sarkofágu na druhej strane krypty je pochovaný gróf Mikuláš Berčéni a jeho druhá manželka Kristína Čákiová.
Podzemie Kaplnky sv. Michala
Podzemie Kaplnky sv. Michala – nachádzajú sa tu tzv. kostnice, ktoré slúžili ako miesto na ukladanie kostí, keď sa celý cintorín zaplnil. Podzemie kaplnky môžete obdivovať aj vďaka rekonštrukcii, za ktorú bolo v roku 2006 udelené ocenenie Fénix v kategórii “najlepšie zrekonštruovaná stavba”.
Miklušova väznica
https://www.vsmuzeum.sk/portfolio-item/miklusova-vaznica/
Miklušova väznica – zostúpte do podzemia Východoslovenského múzea v objekte Miklušovej väznice, ktorá slúžila mestu od 17. storočia. Pomenovaná je podľa krutého správcu Mikluša. Pri prehliadke nevynechajte ani Katov byt z druhej polovici 17. storočia nad starou hradbovou uličkou, kde sa nachádza expozícia Košické storočia.