Zatiaľ čo niektorí cestovatelia hľadajú miesta plné slnka a oddychu, iní objavujú tie, kde ticho a tiene minulosti hovoria výrečnejšie než slová. Temný turizmus – fenomén posledných rokov – nás vedie na miesta spojené s tragédiami, smrťou či utrpením. Môže to znieť pochmúrne, no v skutočnosti ide o formu cestovania, ktorá vedie k zamysleniu, úcte a poznaniu. 

Ako vysvetľuje Tomáš Galierik, autor knihy Miesta zločinu a tragédií, temný turizmus predstavuje “cestovanie na miesta či vyhľadávanie miest, ktoré sa spájajú s tragickými udalosťami, smrťou alebo katastrofami. Návštevník tohto typu miest pravdepodobne nevníma, že sa na nejakom turizme podieľa. Na miesto prichádza z pietnych dôvodov. Je pozostalým alebo sa s miestom spája inak. Môže to byť však aj nadšenec do histórie, dejín alebo zaujímavých udalostí, ktorý si zväčša plne uvedomuje, aké miesto navštívil.” 

V Košickom kraji nájdeme viacero lokalít, ktoré do tejto témy prirodzene zapadajú. Každá z nich ponúka iný príbeh, inú emóciu – no všetky majú spoločné to, že sa dotýkajú hlbších vrstiev našej histórie. V prvej časti série o temnom turizme vám priblížime lokality z obdobia staroveku a stredoveku. 

Miesta dávnych obetí – priepasti a jamy 

Babská diera 

História ukrýva aj miesta, kde sa odohrávali dávne rituály spojené s ľudskými obetami. V Slovenskom krase sa nachádza Babská diera, 46 metrov hlboká jaskynná priepasť, ktorá slúžila ako kultové miesto kyjatickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Archeologické nálezy odhalili ľudské pozostatky, keramiku a masku vytvorenú z ľudskej lebky, pravdepodobne používanú pri rituálnych obradoch. 

Obetná jama v Nižnej Myšli

Ďalším unikátnym miestom je obetná jama v Nižnej Myšli. V areáli archeoskanzenu, ktorý zachytáva život v dobe bronzovej, archeológovia objavili jamu s pozostatkami ľudských obetí, čo naznačuje existenciu starobylých náboženských rituálov. Tieto miesta ponúkajú fascinujúci, hoci mrazivý pohľad na duchovný svet našich predkov. 

Popraviská: miesta bolesti a posledných okamihov

Katova bašta a Miklušova väznica

V historickom centre Košíc sa nachádzajú objekty Katovej bašty a Miklušovej väznice. Sú to miesta, na ktorých sa v minulosti vykonávali rozsudky a tresty. Miklušova väznica slúžila na väzenské účely od 17. storočia až do roku 1911. Stála ako výstraha v samotnom srdci historickej časti mesta a dnes, okrem autentickej väzenskej atmosféry s mučiarňou a katom, ponúka aj unikátne cechové pamiatky inštalované v bývalých celách väzňov, či exponáty viažuce sa k dejinám mesta, obchodu a remesla. Katova bašta je zas symbolom stredovekých popráv. V tejto expozícii si návštevníci môžu prezrieť originálne popravné meče košických katov a oboznámiť sa s históriou lokality. Forma počítačovej vizualizácie ponúka predstavu o dobových životných podmienkach košických katov. 

Šibenica pri Spišskom hrade opradená tajomstvom

Pri ceste vedúcej na Spišský hrad sa nachádza historická šibenica, ktorá pripomína obdobie, keď sa v okolí hradu vykonávali verejné popravy. Samotné miesto, o ktorom mnohí ani netušia, dýcha zvláštnou atmosférou. Zmienky o jednotlivých popravách by ste však asi hľadali márne. Ako by sa po krutých činoch zľahla zem. Tajomstvá utrpenia odsúdených uchováva už azda len okolitá príroda, ktorá temné príbehy posledných okamihov nikdy nevyzradí.

V knihe nájdete aj ďalšie popraviská, po ktorých už nezostali fyzické pozostatky. Napríklad v obci Iliašovce, v Dobšinej, Pribeníku či v obci Kazimír. 

Legenda o tragickej láske z Cukrovej homole 

Dominantou Zádielskej doliny je skalný útvar Cukrová homoľa, vysoký 105 metrov, ktorý miestni obyvatelia ešte donedávna prezývali Tvarohová veža. S ňou sa spája viacero povestí. Jedna z nich hovorí o rastline menom Kavyľ, ktorá kedysi rástla iba na Cukrovej homoli.

Len odvážni mládenci mali klobúk ozdobený Kavyľom. Povesť hovorí o dievčine menom Klára Józsová, najkrajšej v obci, ktorej ruku mal získať ten, kto z vrchu Cukrovej homole donesie Kavyľ. Jožo Túri, najkrajší mládenec v obci, sa však po Kavyľ vydať nechcel. Klára napokon ľutovala túto požiadavku a keďže sa do seba veľmi zaľúbili, rozhodla sa, že na skalu vylezie sama. Jožo ju nasledoval, no podľa legendy mu ubúdali sily. Keď mu chcela pomôcť, obaja spadli a sú údajne pochovaní pod skalou. Odvtedy Cukrová homoľa “plače” a kavyľ už na klobúkoch zádielskych mládencov nenájdeme. 

V knihe Tomáša Galierika Miesta zločinu a tragédií nájdete viaceré zaujímavé lokality temného turizmu, ale aj legendy, či príbehy ako napríklad o Upírovi z Fekišoviec či bosorkách z Košíc.  

Zdroj: Zbierka Szádelői regék (Zádielske povesti), ktorú zostavil Gusztáv Stibrányi, Tomáš Galierik – Miesta Zločinu a tragédií.