Vyhliadková lavička Ondrejisko

Ambasádori: Autom po Slovensku

Zabudnite na davy ľudí. Na južnej, menej navštevovanej strane Slovenského raja, sa nachádza jeho najvyšší vrch Ondrejisko-Borovniak. Príjemnú túru zakončíte oddychom na vyhliadkovej lavičke s rajom pod vami, Nízkymi a Vysokými Tatrami pred vami!

Informácie o trase a lokalite

Vhodné pre deti

ÁNO

Značená trasa

ÁNO

Stravovacie zariadenie

NIE

Náročnosť trasy

STREDNE NÁROČNÁ

Národný park Slovenský raj je jedným z našich deviatich národných parkov a rozprestiera sa na východnom Slovensku. Prekypuje krasovými roklinami, jaskyňami aj vodopádmi, ktorými sa preslávil. Je tu vybudovaná jedna z najhustejších sietí značkovaných turistických chodníkov v krajine, často vybavených rebríkmi, reťazami a mostami. Niektoré vedú aj na krásne vrchy s výhľadmi. Jedným, snáď najkrajším z nich, je vrch Ondrejisko-Borovniak.

Východiskovým bodom túry na Ondrejisko môže byť obec Telgárt, Stratená či Dobšinská ľadová jaskyňa. Najkratší a najčastejší výstup je však zo sedla Besník, a ten sme si zvolili aj my. Zo všetkých miest vedú značené turistické chodníky.

Na sedle Besník v nadmorskej výške 994 metrov sme na malom parkovisku blízko hlavného ťahu odparkovali auto. Hneď sa nám naskytol pohľad na pasúci sa dobytok s pobehujúcimi pastierskymi psami. Vybrali sme sa po červenej turistickej značke – Ceste hrdinov SNP. Po úvodnom kilometri sme natrafili na turistický prístrešok s krížom. Obzreli sme si mapu a zistili, že vrchol na ktorý mierime, sa týči priamo pred nami. Pokračovali sme teda miernym stúpaním širokou cestou (zároveň cyklomagistrálou) so smutným pohľadom na zničený les. Dúfajme, že za to môže len kôrovec. Zastavila nás až značka pri rampe upozorňujúca na nebezpečenstvo zvýšeného výskytu medveďa hnedého. O značke sme sa od turistov dozvedeli už dole pri prístrešku, a preto nás neprekvapila. Na internete sme sa o nej ale nedočítali, a tak vás na ňu teraz upozorňujeme my.

Nasledovali turistické rázcestníky Pred Čuntavou a Čuntava, kde sme minuli chránenú lokalitu Hlucháňa lesného. Hlucháň je mimochodom najväčší vták z čeľade bažantovité. Je tmavej farby a jeho výskyt asociujeme s výskytom borovice lesnej a čučoriedky, ktoré sme cestou taktiež badali.

Na rázcestníku Pod Ondrejiskom je mnoho turistov zmätených, keď márne hľadajú smer na Ondrejisko. Treba sledovať smer Borovniak. Tento záverečný úsek trasy je najstrmší a teraz už úzka cesta prechádza lúkou aj lesom.

A sme tu! V masíve Ondrejisko je jeho najvyšším bodom Borovniak s nadmorskou výškou 1 268 metrov, označovaný ako Ondrejisko-Borovniak. Na holom a širokom vrchole nás privítal nový drevený kríž z roku 2020.

Nevedeli sme, kam sa skôr pozerať! Obklopili nás panoramatické výhľady na Slovenský raj s dolinou Hnilca, hrebeň Nízkych Tatier, Kráľovu hoľu a dokonca aj Vysoké Tatry. Viditeľnosť bola výborná a lepšie počasie sme si ani nemohli priať. Na vrchole sú situované celkom 3 vyhliadkové lavičky – 2 priamo pod krížom a 1 o pár metrov nižšie, nasmerovaná na Kráľovú hoľu. Užívali sme si relax, pohodu a Slovensko ako na dlani. Výhľad bol nezabudnuteľný a vôbec sa nám nechcelo ísť dole.

Na typické davy ľudí tu môžete zabudnúť. Vrchol bol v minulosti turisticky neprístupný a preto o ňom vie a navštevuje ho len málo ľudí. Keďže je oblasť málo známa, divoká a jej svahy sú husto zalesnené, zvýšili sme obozretnosť a dávali o sebe náležitostne vedieť. Aj keď sú medvede v raji údajne plaché, preventívne sme si z času na čas zakričali „maco uteč“.

Terén túry nie je náročný, len šľapanie je zdĺhavé, a tak si na ňu treba vyhradiť aspoň pol dňa. Návštevu Ondrejiska vám určite vrelo odporúčame, pre nás to bol doposiaľ najkrajší tohtoročný výlet!