fbpx
Gemerské paradoxy. Stratené a nájdené huty

Karlova huta a Etelka

Gemer je, nielen pre našinca, trochu neprebádaný. Je to Košický svetový raj fascinujúcich lokalít, premosťujúcich východ a stred Slovenska a človeka priťahuje ako magnet. Rozpaľuje vášne a chladí realitou impozantných paradoxov. Napríklad vyvolená zem pomaďarčenej uhorskej šľachty verzus domov slovenských národných buditeľov, alebo v minulosti, vďaka baníctvu, najbohatší kút Európy či dokonca sveta, dnes jeden z najchudobnejších regiónov Slovenska. Alebo ďalší paradox – Gemer ako domov skvostných chrámov a teologického myslenia, verzus zavreté a zničené kostoly v druhej polovici 20. storočia… Čo dodať?

No nielen literatúra a baníctvo zanechalo hlbokú brázdu v gemerskej zemi. Fenoménom sa stalo hutníctvo. Jedným z jeho najznámejších propagátorov bol Železný gróf Emanuel Andrássy. Aj napriek snahe však zostal Gemer plný paradoxov a nepochopení dodnes. Dávno sú časy, keď ťažba zlata, striebra a všakovakých rúd prinášala rozvoj, pokrok a modernizáciu. Na podnet Karola Andrássyho sa  v roku 1843 dokončila výstavba prvej vysokej pece neďaleko Vlachova pri sútoku rieky Slanej a Dobšinského potoka. Spracovávala rudu z okolitých baní, no nezachovala sa.

Emanuel Andrássy preto v roku 1868 založil  Šálgotárjansku akciovú spoločnosť s cieľom spracovávať gemerské rudy na výrobu koľajníc, čo súviselo s rozvojom železničnej dopravy. O dva roky neskôr bola dokončená stavba vysokej pece Karol. Karlova huta je podľa Sheffildskej univerzity považovaná za jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí v Európe. Napriek tomu národná kultúrna pamiatka chátra. Vysoká pec je pilierovej konštrukcie s otvorenou nistejou (dno pece) s objemom 28 kubíkov a výškou 12 metrov. Na ohrev vzduchu slúžil liatinový ohrievač a pohon dúchadla zabezpečovali dve vodné kolesá. Výkonnosť pece bola taká vysoká, že iba časť produkcie sa spracúvala v hámroch a zvyšok išiel na predaj ako nespracovaná surovina. V roku 1884 sa tu vyrobilo 5 162 ton surového železa. Oveľa väčšia účastinná spoločnosť Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska železiarska, zvaná RIMA, skupuje všetky huty a hámre od Vidovej po Dobšinú. V roku 1907 však bola prevádzka Karlovej huty paradoxne zastavená  pre jej nemodernosť. Tak sa začal pomalý úpadok, a preto sa s jej návštevou treba poponáhľať. Napriek veľkej hodnote a významu je potrebné sa pripraviť na chátrajúcu  tehlovú ruinu so zanedbaným okolím. Prístup môže byť komplikovaný, nachádza sa tam totiž rampa a tabuľa obmedzujúca pohyb v priestore. Okolité pozemky a objekty vlastní podnik drevovýroby.

K hute sa možno dostať odbočením z hlavného ťahu medzi Rožňavou a Dobšinou, pri obci odbočením na most ponad rieku Slaná. Neprehliadnuteľná huta sa nachádza pár sto metrov od cesty.

Tipy na výlety v okolí

Karlova huta nie je jedinou, ktorá sa zachovala. Dychtivosť za poznaním rozpáli aj Etelka huta v Nižnej Slanej. Vysokú pec dal postaviť v roku 1867 rovnako gróf Emanuel Andrássy na mieste dvoch starších pecí, tentoraz hutu pomenoval po svojej mamke. Etelka bola v prevádzke v čase najväčšieho rozmachu hutníctva a baníctva, v rokoch 1867 – 1907. Z rozsiahleho podniku sa ako-tak zachovala hutná budova s vysokou pecou. O jej záchranu a prinavrátenie do čiastočne pôvodného stavu okolo  roku 1910 sa snaží OZ Barbora. Objekt je však preto oplotený a uzatvorený pre verejnosť. Etelku si však možno pozrieť z diaľky a dá sa dobre zachytiť fotoaparátom.

Ďalšou zastávkou môže byť  rozhľadňa na Prielohu v katastri obce Vlachovo, ktorá bola zrekonštruovaná a otvorená v roku 2016. Najbližšia cesta k nej vedie od blízkeho družstva. Je označená tabuľou už na ceste 67.


Služby v okolí

Motel „Pod Stromíšom“, Letná 37, Vlachovo

Penzión Pri kaštieli, Kaštieľná 16, Betliar

Penzión TKM, Polomská 533, Betliar

Reštaurácia Na Majeri, Kaštieľná 15, Betliar