Obec Jasov neďaleko Košíc ukrýva tri úžasné miesta, ktoré by mal poznať – na vlastné oči i nohy – každý správny lokálpatriot. Všeobecne najznámejšou z pomyselného trojlístka je Jasovská jaskyňa, ktorá je zapísaná aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Veľmi zaujímavým miestom je však aj jasovský kláštor premonštrátov, na ktorý sa vám naskytne úžasný výhľad z Jasovskej skaly. Práve na turistiku od kláštora až na skalu sa spoločne vyberieme.
Z centra obce vedie okolo kláštora a po hrádzi rybníka modrá turistická značka. Na druhom konci hrádze prejdeme po krížovej ceste ku kláštornému cintorínu a za ním sa pripojíme k okružnému náučnému chodníku na Jasovskú skalu a okolo jaskyne sa vrátime späť k cintorínu.
Po moste ponad Bodvu a cez železničné priecestie sa dostaneme ku kláštornému areálu. Tunajšia železničná trať bola spustená do prevádzky v roku 1894, dnes už ale neslúži na prepravu osôb. Hlavne cyklisti si smutne povzdychnú, na bicyklovačku krásnym okolím Medzeva sa teda verejnou dopravou nedostanú.
Kláštorný kostol je už pekne opravený a na fasádach priľahlých budov začali pracovať reštaurátori fresiek.
Okrem štíhlych vysokých veží čnie k oblohe ešte jeden objekt – krásny sekvojovec mamutí, ktorý zasadili zrejme pri prestavbe kláštora asi pred 200 rokmi. Je to krásny mohutný exemplár, ale v porovnaní s jeho americkými bratmi je to len malé bábätko. Pred pár rokmi sme skúšali, koľko ľudí treba na objatie jeho kmeňa, dnes sa to už nedá, je tam bezpečnostná ohrádka.
Okolo rybníka len v určenom čase
Pri kláštoroch mnísi zvykli budovať rybníky, aby si zabezpečili prísun čerstvých rýb na pôstne obdobie. Dnes je bohatý výber rýb v obchodoch, rybník preto už nie je pre mníchov nevyhnutnosťou. Aj ten Jasovský je dnes v súkromných rukách. Prenajímateľ osadil na hrádzi bránu, ktorou prejde turista len vo vymedzenom čase, ale v letnej sezóne je možné bránu obísť cez areál autokempingu.
Prechádzame s modrou značkou po hrádzi popod koruny mohutných líp. Súkromná správa rybníku pomohla, žiadny odpad, len krásne vybudované a udržiavané stanovištia pre rybárov.
Pri vstupe do lesa nás privítajú jednoduché drevené kríže po oboch stranách cesty vedúcej ku kláštornému cintorínu. Plechové tabuľky z krížov už zmizli, na každom z nich je len číslo zastavenia krížovej cesty.
Hroby na cintoríne majú jednoduché, elegantné, temer rovnaké kamenné náhrobky bez ohľadu na to, či sú staré alebo nové.
Za cintorínom sa pripájame k náučnému chodníku, odbočujeme doprava a hneď prudko stúpame. Sme v rezervácii Jasovské dubiny. Mohutné duby s typicky členitou popukanou kôrou dopĺňajú hraby, až nezvyčajne mohutné s poprehýbanými a pokrútenými kmeňmi.
V rezervácii stromy nikto nepíli, zomierajú postojačky a potom pri najbližšom nápore vetra padajú svojim, ešte živým druhom k nohám. Tie, ktoré spadli na cestu, prepília a vytvoria medzi nimi priechod alebo ich nový chodníček jednoducho obchádza. Spadnuté kmene ihneď pokrýva vrstva zeleného machu a vytvára dojem prastarého pralesa.
Štyri výhľady, kláštor premonštrátov ako na podnose
Na vrchole skaly sú podmienky oveľa nehostinnejšie, preto duby uvoľnili miesto boroviciam, ktoré sú expertmi na život na vápencových skalách neustále bičovaných nápormi vetra. Jasovská skala má 4 vyhliadky a každá z nich nám poskytne trochu iný uhol pohľadu.
Z prvej je najkrajší výhľad na areál kláštora a fotografie urobené odtiaľto zaváňajú romantikou rozprávok.
Druhá vyhliadka otočí náš pohľad viac napravo, ku komínom bývalej tehelne a na obec Poproč pod hrebeňom Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou. Z tretej a štvrtej vyhliadky vidíme gazdom na hlavnej ulici Jasova priamo do dvorov. Uvedomíme si, že sú tu len drobné dedinské domy radovej zástavby, žiadne kaštiele, či honosné domy bohatých občanov. Jednoduchý a chudobný Jasov veľmi kontrastuje s mohutnosťou a nádherou kláštora.
Keď odchádzame z poslednej vyhliadky, padne nám zrak napravo do hlbokej priehlbne v skalách. Je tam zreteľne viditeľný múr, pozostatok Jasovského hradu, ktorý existoval len necelých 200 rokov a Jiskrove vojská ho po r. 1467 zbúrali. Pokračujeme po náučnom chodníku cez hustý porast krovín a prudko klesáme.
Len taká obyčajná lúka
Odrazu sa kroviny rozostúpia a pred nami sa objaví lúčka s lavičkou, na prvý pohľad celkom obyčajná. Stačí však pozorne pozrieť doľava a dojem obyčajnosti zmizne – takto asi vyzerá sen každého skalničkára – na šikmej lúke sú rozosiate väčšie i menšie biele vápencové skalky a na nich, pri nich i pod nimi rastú a na slnku uvoľňujú ťažké vône desiatky najrôznejších kvetov. Koncom jari tu kvitne aj elegantný a dekoratívny žlto-fialový čermeľ roľný a najmä kobercovité porasty slniečkovožltých kvietkov rozchodníka.
Z lúky schádzame na cestu, ktorou sa pohodlne dostaneme k vstupu do Jasovskej jaskyne. Okolo vstupného areálu pokračujeme ďalej popri Reštaurácii Starý mlyn. O pôvodnom účele tejto stavby svedčí nielen názov, ale aj kamenná stena za budovou so zaujímavými otvormi, zrejme na vysýpanie múky. Ešte krátky úsek lesom a vraciame sa k rybníku. Na ďalšiu vychádzku sa nám ponúka ešte miestna asfaltka okolo rybníka alebo, ak chceme objavovať ďalej, odbočíme po žltej značke strmo do kopca na Ladislavovu vyvieračku na Jasovskej planine.
